6 tipov na turistiku pre náročných. Objavte tatranské prechody zaistené reťazami.
Mnoho turistov chodieva do prírody relaxovať. Potrebujú si oddýchnuť, načerpať silu, energiu. Chcú sa zastaviť, kochať sa výhľadmi, nechať sa rozmaznávať slnečnými lúčmi a príjemným horským vzduchom. Sú však aj takí, ktorým vôbec nejde o pohodlie. Potrebujú cítiť adrenalín, radi sa dívajú z čo najvyššej výšky. Hľadajú dobrodružstvo, skúšajú svoje limity, napínajú telo a testujú, čo vydrží myseľ. Naše krásne veľhory našťastie ponúkajú možnosti pre všetkých. Dnes vám chcem predstaviť pár tipov práve pre tých náročných.
1. Bystrá lávka (2300 m.n.m.)
Táto turistická trasa možno nie je taká obľúbená a tak často skloňovaná ako iné tatranské klasiky, ale lepšie pre tých, ktorí sa po nej vyberú. Možno stretnete menej turistov a váš výstup i zostup bude o to pohodlnejší. Ide totiž o krásnu cestu lemovanú výnimočnými tatranskými plesami.
Prechod cez Bystrú lávku predstavuje nádherný okruh cez dve doliny, Mlynickú a Furkotskú. Považujem ju za výborný štart, ak chce niekto vyskúšať v Tatrách niečo náročnejšie. Chodník nie je technicky veľmi náročný, treba však mať lepšiu kondíciu a nebáť sa výšok. Istiacich reťazí tu nie je veľa, takže ako prvá skúška zdatnosti je veľmi vhodná.
Trasa začína na Štrbskom plese od hotela Fis. Sledovať by ste mali žltú značku, ktorá vás celý čas povedie. Pozvoľným stúpaním sa dostanete k najmohutnejšiemu slovenskému vodopádu, vodopádu Skok. Najmä na jar má obrovskú silu a je úžasné ho pozorovať. Tu však vaša ceste ešte len začína. Pokračovať musíte nad vodopád, kde vás čaká prvá reťaz na zdolanie ostrejšieho prevýšenia. Dostanete sa k Plesu nad Skokom, kde vás môžu privítať svište svojim pískaním. A možno sa vám podarí aj nejakého zazrieť. Postupovať budete k najväčšiemu plesu na trase, k Capiemu plesu. Tu odporúčam kratšiu prestávku, lebo odtiaľ už začína pravá tatranská chuťovka. Pomerne strmé stúpanie až k samotným reťaziam, ktoré vám umožnia prechod cez sedlo Bystrá lávka. Nezabudnite sa však občas zastaviť, nadýchať sa, ale aj pokochať výhľadmi na celú Mlynickú dolinu.
Po prechode sedlom vás čaká ešte pár reťazí a trochu nepríjemný suťový chodník v pomerne strmom klesaní. Neskôr už bude zostup príjemnejší a odmenou bude výhľad na krásne Wahlenbergove plesá. Budete prechádzať Furkotskou dolinou až po značku, kde sa môžete rozhodnúť, či pokračujete priamo dole, alebo nachvíľu zavítate aj na Chatu pod Soliskom. Tu si môžete oddýchnuť, občerstviť sa a tí veľmi unavení, tu môžu túru aj ukončiť. Späť na Štrbské pleso vie pomôcť lanovka. Ak však trénujete kondíciu, neostávajte nikomu nič dlžní a zošliapte pekne po svojich.
Trasa: okruh, štart i záver na Štrbskom plese
Dĺžka trasy: 13 km
Čas: 6,45 hod.
Prevýšenie: 990 m
Chata po ceste: Chata pod Soliskom
2. Sedlo Sedielko (2372 m.n.m.)
Romantický názov a rovnako aj romantická trasa, aspoň
pre mňa. Ide o najvyššie turisticky prístupné sedlo vo Vysokých Tatrách
a výstup k nemu nebude zadarmo. Je to náročná celodenná túra, pri
ktorej sa určite zapotíte, ale užijete si aj nádhernú prírodu.
Toto sedlo predstavuje prepojenie medzi Malou Studenou dolinou a Zadnou Javorovou dolinou. V tomto prípade nejde o okruh, takže výlet začnete na inom mieste, ako ho ukončíte. To môže trošku skomplikovať presuny a dopravu. Aj preto bolo toto miesto dlhšie neprebádané aj u mňa. Nakoniec to však vôbec nebol taký problém, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Hoci väčšina turistických sprievodcov odporúča štartovať trasu v Starom Smokovci a postupovať Malou Studenou dolinou, my sme si zvolili opačný smer. Chceli sme byť čo najskôr v objatí hôr a obojsmerný chodník nám to umožnil. Trasa začína v Tatranskej Javorine, kde odporúčam využiť prvý ranný autobus. Postupuje sa po zelenej značke okolo horárne Muráň až do doliny. Zadná Javorová dolina je nádherné miesto plné lesov a kvetov, je pomerne dlhá a menej navštevovaná, keďže tu nenájdete žiadne chaty. Môžete si užívať ticho, pohodu a prekrásne výhľady. Prvým míľnikom je Žabie Javorové pleso. Od neho vás bude čakať strmé stúpanie po platniach až na vrchol. Serpentínami dokráčate až do sedla a kocháte sa výhľadmi. Dlho však neotáľajte, pred vami je ešte dlhá cesta. Najprv prudký zostup po suťových kaskádach poistený aj niekoľkými reťazami. Potom už o niečo miernejšie klesanie až k najvyššie položenému tatranskému plesu, Modrému plesu. Odtiaľ už môžete celkom veselo postupovať až k Téryho chate na zaslúženú kávičku a kofolu. Občerstvení a spokojní dokráčate k Zamkovského chate. Tu vás už zrejme budú zdraviť davy turistov, takže sami uvidíte, či sa zdržíte, alebo sa radšej poberiete ďalej a zachováte si pokojné dojmy zo Zadnej Javorovej doliny.
Trasa: prechodová, začiatok v Tatranskej Javorine a koniec v Starom Smokovci
Dĺžka trasy: 21 km
Čas: 9,15 hod.
Prevýšenie: 1400 m
Chata po ceste: Téryho chata, Zamkovského chata
3. Sedlo Prielom (2290 m.n.m.)
Ďalšie významné turisticky dostupné sedlo, ktoré prepája dve krásne tatranské doliny. Veľkú Studenú dolinu a Litvorovú dolinu s ústím do Bielovodskej doliny. Tento turistický prechod som absolvovala už dávnejšie a mám ho zapamätaný ako skutočne náročný, ktorý si vyžadoval dobrú kondíciu a veľkú dávku nebojácnosti. Keďže vo väčšine prípadov po reťaziach a kramliach radšej vystupujem, odporúčam ísť do sedla Prielom smerom od Litvorovej doliny a do Veľkej Studenej doliny zostupovať.
https://tipnatrip.com/tura-vychodna-vysoka-prielom/retaze-na-sedlo-prielom-vysoke-tatry/
Mojou srdcovkou sú skôr tie miesta a doliny, ktoré nie sú prehnane navštevované a človek si v nich môže užiť viac súkromia, chvíľu v tichu rozjímať a vychutnať si krásu tatranskej prírody. Preto som si aj v tomto prípade zvolila radšej prechod dlhou Bielovodskou dolinou. Tá je nepochybne jedna z mojich najobľúbenejších. Práve kvôli jej dĺžke ju navštevuje menej ľudí. Prechod zároveň nebude okruhom, takže opäť je potrebné využiť hromadnú dopravu, alebo nájsť dobrovoľníka, ktorý vás odvezie.
Výlet začína v Lysej Poľane pri poľskej hranici dlhým pozvoľným nástupom. Kráčate krásnou prírodou a po čase sa vám začnú otvárať nádherné scenérie Kačacej doliny. Pamätám si, že keď sme neskôr vstúpili do Litvorovej doliny a prešli až k Litvorovému plesu bola som očarená. Naozaj som mala pocit, že je to to najkrajšie, čo možno v Tatrách vidieť. Tam ale končí aj pohoda a začína tatranská realita. Strmý výstup okolo Zamrznutého plesa až na rázcestie pod Poľským hrebeňom. Tu je potrebné zvoliť smer Zbojnícka chata a ide do tuhého. Prichádzajú reťaze, kramle ako rebrík a naozaj prudký výstup hore. V sedle si treba nachvíľku vydýchnuť, pokochať sa, rýchlo občerstviť. Pred vami ale bude menej príjemný suťový zostup dole. Treba ho opatrne prekráčať a v spodnej časti zostupu sa už tešiť na niečo dobré na Zbojníckej chate. Odtiaľ ešte dobré 2,5 hodinky zostupu do Starého Smokovca. Táto trasa preverí nielen vašu kondíciu, ale aj odvahu a časové plánovanie.
Trasa: prechodová, začiatok v Lysej Poľane a koniec v Starom Smokovci
Dĺžka trasy: 19 km
Čas: 9 hod.
Prevýšenie: 1312 m
Chata po ceste: Zbojnícka chata
4. Priečne sedlo (2352 m.n.m.)
Povedzme, že takmer legendárny prechod medzi dvomi najznámejšími tatranskými dolinami. Malou Studenou dolinou a Veľkou Studenou dolinou. Hoci ide o naozaj krásne miesto, davy turistov prechádzajúcich z jednej strany na druhú vám môžu výlet dosť pokaziť. Najmä, ak sa správajú netolerantne a ohrozujú seba i všetkých okolo. Odporúčam preto šetriť si tento výlet na obdobie mimo sezóny a na návštevu využiť dni v týždni a nie víkend.
Turistická trasa je už niekoľko rokov obojsmerná, ale
jednoznačne je lepšie začať smerom z Malej Studenej doliny a postupovať na
Zbojnícku chatu. Takže najprv zvoliť výstup zo Starého Smokovca po zelenej
značke až k Téryho chate. Tu si môžete dať krátky oddych, prípadne rannú
kávičku, ale keďže ste ešte len v úvode, žiadne dlhé zdržiavanie
a šup šup pokračovať. Vybrať sa ďalej dolinou, prejsť okolo Spišských
plies a pri rázcestí zmeniť značku na žltú, smer Priečne sedlo. Tam sa
začínajú potiť čelá a nohy dostanú poriadne zabrať. Prichádza strmý výstup
po suti k úvodu reťazí a samotného prechodu cez sedlo. Tu už ide o
naozaj náročnú turistiku, reťazí je veľa, nechýbajú ani vzdušné miesta, treba
byť preto dostatočne sebakritický. Bude to chcieť mentálnu zdatnosť, nebáť sa
výšok a mať aj istú kondíciu. Ak to ale zvládnete, vrchol bude prekrásnym
zážitkom. Na svoje si tu vedia prísť aj milovníci zaistených ciest. Od augusta
2021 je totiž v Priečnom sedle popri klasickej turistickej ceste otvorená
aj ferrata.
Tá je však prístupná iba v tomto popísanom smere, teda z Téryho chaty
na Zbojnícku chatu. No a na výstroj musíte myslieť už pri plánovaní
výletu, ferratový set sa nedá cestou nikde požičať.
Po prechode Priečnym sedlom určite odporúčam pomaly a opatrne zostúpiť do Veľkej Studenej doliny. Je tam ešte niekoľko reťazí, ale po ich zdolaní vás bude čakať už len miernejší, no dosť dlhý pochod k Zbojníckej chate. Tu si môžete dopriať dlhší oddych, občerstvenie a odzvoniť gong na povestnom zvone. Potom vás však ešte bude čakať takmer 2,5 hodiny dlhý zostup Veľkou Studenou dolinou. Pauzujte preto rozumne, aby ste mali dostatok času i síl na záver túry.
Trasa: okruh, štart i záver v Starom Smokovci
Dĺžka trasy: 21,5 km
Čas: 10,5 hod.
Prevýšenie: 1370 m
Chata po ceste: Téryho chata, Zbojnícka chata
5. Baníkov a Tri kopy zo Žiarskej doliny (2154 m.n.m.)
Osobne túto túru nazývam chuťovkou pre milovníkov
exponovaného terénu. Ide o technicky najnáročnejší prechod jedného
z úsekov hlavného hrebeňa Západných Tatier. Ak si teda veríte, máte dobrú
kondíciu a výšky bez problémov zvládate, hor sa na to. Budete odmenení
nádhernými výhľadmi a na záver aj dobrým pocitom. Hoci unavení
a uťahaní.
Prechod začína v úvode Žiarskej doliny, ktorou stúpate až k chate. Odporúčaným zlepšovákom je prejsť túto trasu na bicykli, ktorý si necháte a zamknete na Žiarskej chate. Na začiatku sa to môže zdať ako zbytočnosť, ale po celodennej chôdzi a návrate späť na chatu mi dáte za pravdu, uvidíte.
Od Žiarskej chaty budete kráčať Jaloveckou dolinou po zelenej značke. Prevedie vás Šarafiovým vodopádom, vrcholom Príslop až k prvému cieľu, ktorým je Baníkov. My sme už tu boli celkom spotení a zadýchaní, ale na veľké prestávky nie je čas. Takže jedna, dve fotky a pokračuje sa ďalej. Práve teraz je totiž pred vami ten najťažší úsek, prechod cez Hrubú kopu a Tri kopy. Je to veľmi vzdušný hrebeň s množstvom reťazí slúžiacich na výstup i na zostup. Určite stretnete aj množstvo turistov rôznej zdatnosti, takže sa treba obrniť aj trpezlivosťou a tolerantnosťou. Tento poriadne exponovaný terén končí až v Smutnom sedle. Tu sa môžete rozhodnúť, či ešte vládzete a budete pokračovať po červenej značke na Plačlivé a až po jeho zdolaní sa vrátite na Žiarsku chatu. Alebo máte dosť a svoj cieľ ste si splnili. Vtedy zvolíte modrú značku a môžete myslieť na chutnú chatársku polievku. Zostup do Žiarskej doliny však nebude úplne jednoduchý, je dosť strmý a tiahly, takže ešte budete mať čo robiť.
Trasa: okruh, štart i záver v ústí Žiarskej doliny
Dĺžka trasy: 18,5 km (bez výstupu na Plačlivé)
Čas: 7,35 hod. (bez výstupu na Plačlivé)
Prevýšenie: 1320 m (bez výstupu na Plačlivé)
Chata po ceste: Žiarska chata
6. Rysy z poľskej strany (2499 m.n.m.)
Pre mňa sú Rysy ikonickým vrchom, ktorý by mal mať v hľadáčiku každý zdatný turista. Ak si ale tento výstup chcete naozaj pamätať, odporúčam vyraziť zo strany našich susedov, teda z Poľska. Táto časť je oveľa náročnejšia, ako tá z našej, slovenskej strany. Je strmšia, je tu omnoho viac poistných reťazí a záverečný prechod vrcholom je veľmi vzdušný. Ale poporiadku. Túto trasu opíšem tak, ako som ju absolvovala ja, teda ako prechodovú. Zároveň som si ju rozdelila na dva dni s prespaním na Chate pod Rysmi. Chcela som mať pohodu a príliš sa nenáhliť. Ale trasa sa dá prejsť aj ako veľmi dlhá jednodňovka.
https://vyraznavylet.cz/na-rysy-z-polska/
Chodník začína na parkovisku v Palenici Bialczanskej, kde ešte pred vstupom do národného parku musíte zaplatiť poplatok. Poliaci to majú takto už roky. Po vybavení všetkých formalít môže začať váš namáhavý deň. Prvé kilometre budete šliapať po asfaltke, míňať konské povozy a davy ľudí, čo nie je veľmi príjemné. Preto treba vyraziť tak skoro, ako sa len dá, aby ste sa týmto nástrahám vyhli. Po približne 2 hodinkách chôdze si môžete chvíľu oddýchnuť pri najväčšom tatranskom plese, pri Morskom oku. Nájdete tu aj chatu, kde sa môžete občerstviť. Dlho ale nezotrvajte, lebo zážitková ceste sa ešte len začína. Od Morského oka sa pomerne strmým stúpaním dostanete k plesu Czarny Staw pod Rysami a ten už naznačuje, že sa približujete. Od tohto miesta už očakávajte prudký exponovaný terén a vzdušné úseky s množstvom reťazí. Zvykne tu byť veľa ľudí prechádzajúcich trasu v oboch smeroch. V takom prípade budete musieť čakať a celkový čas výletu sa môže značne predĺžiť.
Vrchol je mimoriadne exponovaný, hoci už nie je istený reťazami. Je potrebné urobiť niekoľko správnych chytov aj krokov, preto buďte až do poslednej chvíle sústrední. Na vrchole si chvíľu vydýchnite, natiahnite nohy, pokochajte sa výhľadmi. Ak sa rozhodnete prespať na Chate pod Rysmi, čaká vás už len relatívne príjemný zostup do sedla Váha a finiš k chate. Ak budete pokračovať až dole na Popradské pleso, je pred vami minimálne 3 hodinový zostup, počas ktorého ešte narazíte na pár kovových stupačiek aj reťazí.
Trasa: prechodová, začiatok v Palenici Bialczanskej, koniec na parkovisku pod Popradským plesom
Dĺžka trasy: 22 km
Čas: 9,5 – 12 hod. (v závislosti od čakania na reťaziach)
Prevýšenie: 1650 m
Chata po ceste: chata Schronisko PTTK Morskie oko, Chata pod Rysmi
Tak čo, motivovaní? Pevne verím, že týmito zážitkovo adrenalínovými tipmi som vám dala chrobáka do hlavy a jesennú sezónu využijete na návštevu aspoň jedného z týchto miest. Tatry si treba užívať, preto ak si niektorý z výletov vyberiete, prosím, myslite v prvom rade na bezpečnosť. Zvážte svoje schopnosti a limity, aby to bol pre vás príjemný zážitok. A nezabudnite ani na vhodné poistenie. Horám zdar!