4 najkrajšie turistické prechody v Tatrách

Každý deň vyzerám z okna, ako sa sneh pomaličky roztápa a hoci sa tento rok držal statočne, teplé slnečné lúče mu už jasne dávajú najavo, že je čas ísť. Turistická sezóna je otvorená a počasie začína priať. Myslím, že je ideálny čas pustiť sa aj do dlhších prechodov, ktoré môžu zabrať viac času a vyžadujú si slnko na oblohe dlhšie.

Vyberám pre vás to, čo vo mne z tatranských prechodov zanechalo najkrajšie dojmy. Je pravdou, že Tatry milujem a vybrať „4 naj“ je pre mňa naozaj problém. Na týchto miestach som zažila najkrajšie výhľady, najlepšiu atmosféru a zamilovala si naše hory úplne najviac.

1.     Bielovodskou dolinou na Poľský hrebeň

BielovodskaJPG

Dĺžka: 21,5 km

Čas: 7,5 hodiny

Tento nádherný prechod je jedinečný najmä tým, že nie je preplnený turistami. Bielovodská dolina je totiž trošku „od ruky“. Ale doprava sa dá vyriešiť jednoducho autobusom a ten zážitok za to stojí. Je to jedna z najkrajších dolín vo Vysokých Tatrách. Príroda je ešte ako tak nedotknutá, stretnete tu minimum ľudí a pokoj a nádheru si vychutnáte plnými dúškami.

Dve doliny

Litvorove_plesojpg

Táto neobyčajná turistika začína v Lysej Poľane na hranici s Poľskom. Pár metrov od zastávky autobusu nájdete smerovník a vydáte sa po modrej značke spoznávať krásy Bielovodskej doliny. Po viac ako dvoch hodinách ju zdoláte a prekročíte brány Litvorovej doliny. Konečne začne to pravé, tatranské. Prudšie stúpania, tvrdý skalný povrch, strmé bralá a hlasy horolezcov v stenách. Ja som obdivovala najmä neskutočne čisté jazerá, po ceste natrafíte na Kačacie plesá a Litvorove pleso. Potrápite sa ešte ďalšie 2 až 3 hodinky, najmä záverečný výstup na Poľský hrebeň je dosť strmý. Krátky, ale výdatný, ako hovoria Tatranci.

Poľský hrebeň

Poľský hrebeň sa teší obľube, takže tam už určite stretnete väčšie množstvo ľudí. Kto bude mať energie nazvyš, môže si vybehnúť na Východnú Vysokú, ale treba mať na pamäti, že z Poľského hrebeňa vás ešte bude čakať zostup, na ten si treba vyhradiť nejaké 3 hodinky chôdze. Zároveň sa z Poľského hrebeňa schádza pár úsekmi, ktoré sú zaistené reťazami, takže si treba ušetriť aj trochu sily.

Velická dolina

Velicka_dolinajpg

Zostup z Poľského hrebeňa je po zelenej značke Velickou dolinou smerom na Sliezsky dom. Tam si môžete poriadne odpočinúť, dať si polievku, pivko, kávičku. Poopaľovať sa na slniečku, vyložiť nohy na lavičku. To najťažšie už bude za vami. Na záver vás ale ešte bude čakať buď priama cesta do Tatranskej Polianky, alebo časťou Tatranskej magistrály do Smokovca.

 

2.     Z Plesnivca cez Biele plesá na Chatu pri Zelenom plese

Biele_plesaJPG

Dĺžka: 20,5 km

Čas: 5,5-6,5 hod.

Vo Vysokých Tatrách ešte chvíľu ostaneme. Rada by som spomenula aj prechod, ktorý je síce dlhý, ale nie je až taký náročný na prevýšenie. Po ceste nie sú žiadne reťaze, zastaviť sa môžete na obľúbenej chate, pohladkať psích maznáčikov alebo ochutnať fantastické buchty na pare a možno tak zlákať na turistiku aj teenagerov.

Popod Belianske Tatry

Túra sa začína v Tatranskej Kotline. Nájdete si smerovník hneď pri platenom parkovisku a po zelenej značke postupujete až na Chatu Plesnivec. Je to trošku iné, ako tatranské klasiky, pretože tu budete kráčať skôr lesom. Skaly a úpätia sa vám ukážu až v závere, tesne pred chatou. Ale výhľady sú nepoznané. Belianske Tatry sú nedotknuté, voľná turistika tam nie je dovolená, o to lákavejší je pohľad na nich. Na Chate Plesnivec sa môžete občerstviť, trochu si oddýchnuť, zláka vás možno aj tým, že nebýva preplnená turistami. No ja odporúčam dlho sa nechladiť a s rozchodenými nohami pokračovať. Teraz vás bude čakať trošku náročnejšie stúpanie.

Veľké Biele pleso

Kopske_sedloJPG

Vaše ďalšie kroky budú pokračovať na Veľké Biele pleso a naďalej sa budete držať zelenej značky. Stále budete môcť obdivovať Belianske Tatry, ktoré vás budú celou cestou sprevádzať. Tým je pre mňa táto turistická trasa výnimočná. Panuje tu aj trošku iná flóra. Viac zelene, lúčnych kvetov a holí. Pri Bielom plese sa však už odhalí typická tatranská príroda. Skalné útvary, platne, stúpania a v posledných rokoch už tak typicky veľa turistov. Tu sa môžete rozhodnúť, či zamierite ešte do Kopského sedla a získate nad vašou trasou nadhľad. Ja to odporúčam, je to trošku strmšie, ale nezdržíte sa dlho a výhľady sú pekné. Bude to najvyššie miesto celej trasy.

Chata pri Zelenom plese

A potom už len dole. Z Kopského sedla späť na Veľké Biele pleso a odtiaľ po červenej na Chatu pri Zelenom plese. Ak nájdete miesto, a hluk či vrava vám nebudú prekážať, môžete sa pokojne zdržať. Oddýchnite si, načerpajte trošku sily, pretože vás ešte budú čakať najmenej 2 hodinky chôdze. Odporúčam po žltej do Kežmarských Žľabov. Mne sa zdala už cesta z chaty nekonečná, hoci ju poznám naspamäť. Nuž ale, 21 km v nohách nie je zas tak málo.

 

3.     Z Čertovice cez Ďumbier na Trangošku

certovica_2jpg

Dĺžka: 17 km

Čas: 6,5 hodiny

Aby som bola spravodlivá, musím povedať, že ani Nízke Tatry svojou krásnou prírodou nezaostávajú. Sú obľúbené najmä v zime, kedy sú doslova baštou skialpinistov. Výstupy sú primerane náročné, zjazdy v prašane nádherné a príroda skvostná. Svoje však môžu ponúknuť aj v lete. Mnohí ich dokonca uprednostnia, pretože výstupy nie sú až také strmé, skaly nie sú také holé a tí zo západu ich majú bližšie. Treba ale počítať s tým, že chát tu nie je tak veľa ako vo Vysokých Tatrách a sú od seba celkom dosť vzdialené.

Cestou Hrdinov SNP

certovica_1jpg

Mňa uchvátila časť Cesty Hrdinov SNP, konkrétne z Čertovice po červenej značke. Auto necháte pri motoreste, prejdete na druhú stranu cesty a začínate šlapať. Úvod strmý, po okraji zjazdovky, poviete si, že kde je tá primeraná náročnosť? Ale sľubujem, trvá to len chvíľu. Potom je to už skôr pozvoľné stúpanie a klesanie, ktoré sa príjemne strieda. Krásne široké výhľady, panorámy, nič vám nebráni v rozhľade a horizont sa tak príjemne vlní. Asi to poznáte. Cesta sa pekne vinie a vy len kráčate. Až sa zrazu na horizonte objaví Chata M. R. Štefánika, tzv. Štefánička. Občerstvenie pravé chatárske, dobrá polievka a voňavý chlebík. Na chate sa môžete rozhodnúť, či tu pobudnete dlhšie, oddýchnete a vaše nohy povedú už len zostupovou trasou na Trangošku, alebo ešte vládzete na Ďumbier.

Ďumbier

Ja určite odporúčam pozbierať sily a na najvyšší vrch Nízkych Tatier vyjsť. Je tam krásny výhľad a táto trasa od Štefáničky je jednoznačne najkrajšou výstupovou trasou. Výstup a zostup je stále po červenej a zaberie vám necelé 2 hodiny. Určite to stojí za to. Dlhšiu pauzu na chate odporúčam preto až pri zostupe z Ďumbiera. To už naozaj budete mať všetky prudké cesty hore za sebou a môžete nohám dopriať oddych.

Trangoška

Potom už budete len zostupovať smerom dole po zelenej značke na horský hotel Trangoška. Budete klesať popod Kozie chrbty a okolo Jaskyne mŕtvych netopierov. Ak by ste mali chuť spestriť si výlet aj o návštevu jaskyne, pokojne môžete. Ideálne, ak môžete cestu absolvovať dvomi autami a jedno nechať pri Trangoške. Aby ste unavení nemuseli riešiť komplikovanejšiu dopravu.

 

4.     Z Ťatliakovej chaty na Volovec cez Ostrý Roháč a Plačlivé

zapadne_tatry_1jpg

Dĺžka: 17 km

Čas: 8,5 hod.

A do tretice, Západné Tatry. Popravde, tu by sa dali opisovať hodiny a hodiny nádherných turistických trás, lebo Západné Tatry mi svojou krásou vybili dych. Nádherné výhľady doďaleka, hrebene, vrcholy, široké i úzke chodníky, trávnaté či skalné stúpania, pozvoľné i strminy. Mix všetkého, čo turistické srdce potrebuje. Tento turistický okruh patrí k náročným, aj technicky, aj kondične. No moja duša sa povzniesla.

Na Volovec

VolovecJPG

Auto sme nechali na parkovisku pod lanovkou Roháče – Spálená. Tu uvidíte, že smerovníky sú takmer na každej zákrute. Ja som si až vtedy uvedomila, aké bohaté sú Západné Tatry na turistiku. Nájdete si ten správny smer a kráčate po asfaltke a červenej značke až k Ťatliakovej chate. Toto je dosť nudná časť, preplnená turistami, ale je to taká povinná „nástupovka“. Na chate len rýchle občerstvenie a šup pokračovať. Po zelenej na Zábrať a po žltej na Rákoň. Tu sa už zapotíte. Stúpanie je pomerne prudké na kratšom úseku, je tu veľa turistov smerom hore, smerom dole, taká turistická diaľnica. Ale výhľady nádherné, najmä Rákoň sa mi veľmi páčil. Rozľahlý vrchol, z ktorého bolo vidieť široko-ďaleko. No a záverečné, náročnejšie a prudšie stúpanie na Volovec. Ten je zaujímavý tým, že sa na ňom zbieha veľa cestičiek z rôznych smerov. V duchu som si povedala, že taký tatranský Rím. Na Volovci si dajte trochu pauzu, lebo to ťažké, je ešte len pred vami.

Ostrý Roháč a Plačlivé

Pokračujete po červenej značke. Hoci by ste povedali, že teraz už pôjdete len po hrebeni, v podstate sa stále stúpa, pretože až záverečné Plačlivé je najvyšším bodom trasy. Ale toto stúpanie budete vnímať inak. Najmä cez náročný, exponovaný terén, ktorý je zaistený aj reťazami. Sú tam veľmi úzke skalnaté miesta, chodníčky, treba sa pridržiavať. Jednoducho technicky náročnejšia turistika pre odvážnejších. Ale kto má takéto časti rád, príde si na svoje. Tento terén sa trošku upokojí až v druhej polovici výstupu na Plačlivé. Tam už to budú pekné skalnaté chodníčky. No a z Plačlivého nádherné výhľady. Kruhová panoráma, z každej strany hory a na jeseň krásna inverzia.

Smutné sedlo a Smutná dolina

zapadne_tatry_3jpg

Z Plačlivého už začínam veliť na zostup. Po červenej ešte do Smutného sedla a poriadna prestávka. Hoci je pred vami ešte dosť, nohy sú unavené, ruky z reťazí vyťahané, treba nabrať dych aj energiu. Zo Smutného sedla by sa dalo pokračovať aj inými smermi, ale keďže auto je pri lanovke, nájdite si modrú značku a Smutnou dolinou postupujte späť. Najprv k Ťatliakovej chate a od nej až k autu. Nohy sa vám už budú asi trošku podlamovať, zostup je nekonečný, ale Smutná dolina je pekná, tak sa ešte trošku poobzerajte. A hlavne nesmúťte, že už odchádzate, v Západných Tatrách je stále čo obzerať.

Dlhšie tatranské prechody preveria nielen vašu kondíciu, ale aj nastavenie mysle. Technicky náročnejší terén bude skúškou odvahy a davy turistov v niektorých miestach zase precvičia vaše nervy a trpezlivosť. Odmenou vám ale budú naozaj nádherné výhľady a lepšie poznanie nášho prekrásneho Slovenska. Tu ale upozorňujem, že počasie v našich „malých - veľkých“ horách sa pomerne prudko mení, preto si vždy túru naplánujte. Sledujte počasie a buďte pripravení. A hlavne, nikdy nepreceňujte svoje sily a schopnosti. Horám zdar!