Zaujímajú vás tajomné miesta a ich príbehy? Ponorte sa s nami do legiend slovenských zrúcanín.
Územie nášho krásneho Slovenska je veľmi bohaté na panské sídla. Niektoré z nich ostali úžasne zachované a my sa vďaka nim môžeme plne ponoriť do histórie hradov a zámkov. Vznikli v nich totiž múzeá, ktoré nás prevedú celým dávnym životom ich pánov či poddaných. Iné zase slúžia ako špičkové hotely a umožňujú nám stať sa priamo súčasťou ich príbehov. Stačí stráviť aspoň jednu noc v niektorom z prekrásnych kaštieľov. Ostali však aj také, ktoré sa nepodarilo zachrániť a máme z nich už iba ruiny. Často sú však opradené zaujímavými tajomstvami či legendami. O to viac lákavá je ich návšteva. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z nich.
Hrad Modrý Kameň
https://hradmodrykamen.sk/o-nas/
V najmenšom slovenskom mestečku s názvom Modrý Kameň, objavíte zrúcaninu gotického hradu so zachovaným barokovým kaštieľom. Vypína sa v Krupinskej planine v Banskobystrickom kraji. Prístup k zrúcanine je jeden z najjednoduchších. Priamo v mestečku objavíte parkovisko hneď pred hradom a pešo sa prejdete asi 5-10 minút.
Hrad Modrý kameň vznikol pravdepodobne okolo roku 1285 a jeho staviteľom bol Peter Forró. Často menil majiteľov, no najviac sa s ním spája meno rodu Ballasovcov. Dodnes sa traduje, že pod ruinami hradu je spleť tajných chodieb, v ktorých ukryli svoje cennosti. Ich posledný potomok zahynul v tureckej vojne a tak je možné, že poklad je stále tam, chránený kohútmi strážiacimi východy z podzemia.
S Ballasovcami sa však spája ešte jedna zaujímavá legenda. Hovorí o hradnom pánovi Imrichovi. Hoci ľúbil svoju krásnu manželku a žil s ňou dlhé roky v dokonalej zhode, stalo sa, čo nik nečakal. V jeden večer, kedy jeho hlavu zatemnili zlé správy z bojiska, sa pohádal s milovanou Barbarou. V hneve a zlosti, nevediac čo činí, sotil ju z hradného okna do priepasti. Imrich skutočnosť dobre tajil, ale jeho poddaní zaniesli správy o náhlej a nečakanej smrti panej až ku kráľovskému dvoru. Kráľ preto vyslal svojho verného kapitána, aby chýry nenápadne overil. Imrich však odhalil jeho úmysel a kráľovského kapitána čakal rovnaký osud ako Barbaru. Ocitol sa na dne tej istej priepasti. Vtedy už hradný pán vedel, že mu niet pomoci a z obľúbeného sídla musí ujsť. Tak aj spravil a dlhé roky žil vo vyhnanstve. Kráľ mu jeho činy odpustil až na sklonku života. Tesne pred svojou smrťou sa mu však ešte raz podarilo uvidieť jeho milovaný Modrý Kameň.
Hrad Slanec
https://org.kosiceregion.com/news/projekty-programu-terra-incognita-2019/
Peknú zrúcaninu so zaujímavým príbehom objavíte aj v košickom kraji, v oblasti chutného vína a prajných vinohradov. Že je Tokaj naozaj krásnou časťou Slovenska, môžete zistiť nielen na bicykli, ale aj vďaka netradičným miestam. Jedným z nich je podľa mňa niekdajší Hrad Slanec, ktorý nájdete na okraji Slanských vrchov v obci s rovnomenným názvom.
Ako sa k zrúcanine dostať? V obci Slanec pred múzeom je parkovisko, kde môžete nechať auto. Odtiaľ sa napojíte na červenú turistickú značku a kráčate asi 35 minút. Dostanete sa na vypínajúci sa vrchol, kde kedysi sídlil kamenný hrad s okrúhlou kupolovitou vežou. História hovorí, že vznikol niekedy v 13. storočí a jeho staviteľmi boli príslušníci rodu Abovcov. Najznámejšími majiteľmi hradu však boli potomkovia šľachtickej rodiny Lossonczy. Tí vlastnili hrad až kým ho kuruci v protihabsburských povstaniach nevyplienili a nepodpálili. Odvtedy chátral a aj napriek niekoľkým pokusom o záchranu sa mu už nepodarilo vrátiť zašlý lesk.
S rodom Lossonczy sa spája aj jedna netradičná legenda. Na Slanskom hrade, u vznešeného pána Lossonczyho, pracoval pisár Anton, ktorý mal na šľachtica veľký vplyv. Dokázal ho dokonca presvedčiť, aby sa oženil s krásnou Klárou Báthory. Nebolo to však z úcty k pánovi, sledoval len svoje vlastné záujmy. Kláru totiž tajne miloval a chcel ju mať stále nablízku. Neustále jej vyznával lásku, keď však nemal úspech, hradného pána nakoniec zavraždil a zo Slanca utiekol. Podozrenie padlo na manželku a tá bola odsúdená na dlhé roky domáceho väzenia. Keď sa pisár po rokoch vrátil na hrad, preoblečený za mnícha, požiadal Kláru o tajné stretnutie pri rieke. Opätovne jej vyznal lásku, no neúspešne. Preto sa chcel hradnej pani zmocniť násilím. Tá v zúfalstve skočila do rieky a utopila sa. Šťastný osud však nečakal ani hriešneho Antona. Pri rieke ho zasiahol blesk, ako trest z neba.
Hrad Gýmeš
Nitrianske pohorie Tríbeč netreba objaviteľom nijako zvlášť predstavovať. Ale je vám známa aj zrúcanina pôvodného gotického hradu Gýmeš? Práve tú totiž môžete objaviť v týchto záhadných končinách. Cestovateľské kroky je potrebné najprv nasmerovať do obce Kostoľany pod Tríbečom, kde sa v úzkej uličke nachádza parkovisko s prístreškom a posedením. Odtiaľ pokračovať pešo po žltej a zelenej turistickej značke. Výhľady na vrchole však nebudú zadarmo, výstup je pomerne strmý a zrejme sa zapotíte. K hradu vám to potrvá necelú hodinku.
História prvýkrát spomína Hrad Gýmeš okolo roku 1253 a za jeho najvýznamnejších majiteľov udáva potomkov rodu Forgáchovcov. Hoci mali časté spory s cirkvou či poddanými, hrad úspešne bránili pred častými nájazdami, aj tými tureckými. Po mnohých bitkách bol však hrad značne poškodený a po presťahovaní panstva do nového kaštieľa v obci začal úplne chátrať. Až z neho dnes ostali len ruiny.
Traduje sa ale, že na hrade panoval kedysi živý ruch. Boli tu časté oslavy, plesy či bály. Najviac rušných dní zažil Gýmeš počas poľovačiek, fašiangov či slávností, ktoré boli spojené s veľkolepým hodovaním, zábavou a muzikou. Hostí, ktorí prišli na hrad prvýkrát, údaje vítali tzv. lopatovým tancom. Každého čakali štyri údery drevenou lopatou po zadku a takýto návštevník musel potom svoj zážitok z uvítacieho ceremoniálu zapísať aj do pamätnej knihy.
Hrad Zborov
http://hradzborov.sk/index.php?option=com_content&view=category&id=36&layout=blog&Itemid=71
Nad obcou Zborov neďaleko Bardejova sa vypína zrúcanina pôvodného vplyvného sídla. Začiatky histórie hradu siahajú až do roku 1317, kedy sa zrejme začala stavebná činnosť. Hrad mal pravdepodobne plniť ochrannú a strážnu funkciu, keďže bol postavený na dôležitej obchodnej ceste. Jeho najvplyvnejší majitelia, Serédyovci, ho však dobudovali, rozšírili a urobili z neho pekné panské sídlo. Starali sa o neho až do veľkých bojov medzi Rakúsko-Uhorskom a cárskym Ruskom. Vtedy sa hrad nenávratne poškodil a už sa ho nepodarilo obnoviť.
Dnes k hradu Zborov vedie niekoľko ciest, veľmi pekná z obce Dlhá Lúka, kde sa na parkovisku dá napojiť na žltú turistickú značku. Tá vás za cca 40 minút dovedie až k hradu. Zdatnejší turisti si môžu vybrať aj červenú turistickú značku z centra obce Zborov. Tá je súčasťou prechodu hrdinov SNP, preto je pre mnohých veľmi lákavou trasou. Táto cesta trvá viac ako hodinku.
Aj k tomuto hradu sa viaže úsmevná povesť. Hrad sa mal vraj pôvodne budovať na susednom kopci nazývanom Kaštielik. Bolo to však miesto, kde sa stretávali strigy a čerti. Tí staviteľom každú noc odnášali kamene i materiál, všetko čo postavili a vybudovali, na vedľajší vrch. Aby im nič neprekážalo v divokých nočných tancoch. Budovatelia sa nakoniec rozhodli nebojovať a nesporiť s týmito tajomnými bytosťami a hrad postavili tam, kde im čerti a strigy kamene nanosili. Hovorí sa, že aj preto pôvodne nazvali hrad Sporov, no a časom z názvu vznikol Zborov.
Hrad Branč
https://krasaslovenska.sk/2021/01/hrad-branc/
Zrúcanina pôvodného kamenného hradu Branč sa nachádza v Myjavskej pahorkatine, na bradle nad obcou Podbranč. Prístup k nej je pomerne jednoduchý. V obci Podbranč, časti Podzámok sa po asfaltovej ceste dostanete až k miestnemu cintorínu. Tam je menšie parkovisko, kde môžete nechať auto, no a odtiaľ asi 10 minút chôdze pešo až priamo k niekdajšiemu sídlu.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1317. Svoju najkrajšiu podobu však panstvo nadobudlo o približne 80 rokov neskôr, kedy ho majitelia prestavali na gotický skalný hrad s útočnou vežou, palácom, kaplnkou a vysokým obranným kamenným múrom. O päťdesiat rokov neskôr sa hradu zmocnil násilný bojovník Pongrácz, ktorý hrad využíval ako základňu pre svoje lúpežné vpády po okolí. Smrť jeho posledných potomkov a boje v protihabsburských povstaniach dali hradu posledné zbohom.
S lúpežným rytierom Pongráczom sa spája aj jeden príbeh hradu Branč. Pongrácz bol v okolí známym krutým lúpežníkom, ktorého sa všetci báli. Aj hradu Branč sa zmocnil násilím a jeho pôvodných majiteľov zavraždil. Jeden večer prepustil svojich vojakov a stráž na zábavu v okolitých dedinách a on sám ostal na hrade. Pri prechádzke zazrel odchýlené dvere do podzemia. Vošiel do nich akráčal dlhou chodbou, keď zrazu začul prenikavý piskot a čosi čierne mu vletelo do tváre. Vytiahol dýku, ktorou sa oslepený začal oháňať. Ráno našlo služobníctvo jeho prebodnuté telo. Tvár mal doškriabanú a vedľa neho ležalo aj bezduché telo veľkého netopiera.
Hrad Blatnica
https://turisticky.sk/vylet/hrad-blatnica/
Vo malebnom prostredí Gaderskej doliny, na chrbte Plešovice, sa nachádzajú zrúcaniny niekdajšieho obranného hradu Blatnica. Dnes k nemu vedie pekná cesta priamo od parkoviska z Gaderskej doliny, alebo z chatárskej oblasti Gader. Stačí sledovať žltú turistickú značku a vyhradiť si 30-45 minút chôdze.
Toto kamenné sídlo bolo postavené pravdepodobne okolo roku 1300 na ochranu dôležitej obchodnej cesty magna via, ktorá smerovala z Nitry na sever. Neskôr sa však vytvorila pohodlnejšia západnejšia komunikácia a toto spojenie, spolu s hradom, stratilo na význame. Aj preto Blatnica často menila majiteľov a bola väčšinu času v zálohe. Definitívnu bodku za rozvojom hradu dali protihabsburgské povstania a kurucké vpády. Tie hrad nenávratne poškodili a už sa ho viac nepodarilo obnoviť.
Stará legenda o slávnom Blatnickom hrade však siaha do naozaj ďalekej histórie. Spomína slávne nitrianske kniežatá Mojmíra a Pribinu. Vraj chceli pod Plešiveckým hrebeňom uloviť tura, lebo túžili po jeho trofeji. Na poľovačke trafili samicu, no veľmi nešikovne a poranené rozzúrené zviera sa rútilo na nešťastných lovcov. Na záchranu im prišiel odvážny mládenec Blatoň, ktorý ju zabil dýkou. Ako odmenu za statočnosť a záchranu kniežat dostal Blatoň pozemok na stavbu budúceho hradu. Príbeh spomína, že aj vďaka veľkému výskytu turov v tejto oblasti, dostala dnes známy názov Turiec.
Zaujímavé príbehy, však? K tomu prekrásne výhľady a nenáročná turistika. Myslím, že zrúcaniny slovenských hradov naozaj stoja za návštevu. Nenechajte si ich ujsť, ešte stále nám majú čo ponúknuť.
Zdroj: https://www.hrady-zamky.sk/