Najkrajšie hrady a zámky na Slovensku

Slovensko má z prírodného hľadiska mimoriadne zaujímavý reliéf. Nachádzajú sa tu hory, náhorné plošiny či bralá. Ideálne miesta pre stavbu opevnení či hradieb. Vedeli to aj dávni panovníci a na Slovensku vystavali skoro 180 hradov. Viete si predstaviť, že naša krajina by mohla byť rozdelená na 180 malých kráľovstiev a každé by malo vlastný hrad? Zaujímavá predstava, však? Väčšina hradov na našom území boli skôr vojenské opevnenia a slúžili obrannému účelu. Z tých komfortnejších sa však neskôr stali administratívne centrá a sídla uhorskej šľachty.

Momentálne máme na Slovensku okolo 120 hradov, no z mnohých evidujeme už iba zrúcaniny. Zároveň však máme aj také, ktoré sú krásne zachovalé, zrekonštruované, je v nich stála expozícia, ktorú môžete navštíviť a v niektorých z nich sa dokonca aj ubytovať.

 

Spišský hrad

spissky-hrad-slovenskojpg

https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/608629-snm-sa-chysta-na-tretiu-etapu-obnovy-spisskeho-hradu/

Myslím, že tento hrad sa jednoducho nedá nespomenúť. V srdci Spiša je neprehliadnuteľnou dominantou a Slovensku zabezpečil aj unikátny zápis do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Ide o najrozsiahlejší zrúcaninový hradný komplex v strednej Európe na ploche viac ako 4 ha.

Prvá zmienka o hrade je z 12. storočia a ako väčšina slovenských hradov, spočiatku slúžil ako pohraničná pevnosť. Neskôr sa stal sídlom spišského župana a v druhej polovici 15. storočia domovom Štefana a Imricha Zápoľských, ktorí sa zaslúžili o jeho najväčší rozmach. Vytvorili z neho doslova reprezentačné šľachtické sídlo, v ktorom nechýbala rytierska sieň či kaplnka.

Hradný komplex sa však nepodarilo zachovať v jeho plnej kráse, pretože ho výrazne poškodil požiar na konci 18. storočia. Ten spôsobil, že hrad postupne pustol a ostali z neho už len ruiny.

V komplexe Spišského hradu je aktuálne expozícia Spišského múzea. Vedie k nemu náučný chodník Sivá brada – Dreveník. Povedie vás okolo prírodných i historických krás a navštíviť môžete aj nádherný Kostolík Ducha Svätého v Žehre.

 

Ľubovniansky hrad – Hrad v Starej Ľubovni

lubovna_hradjpg

https://www.staralubovna.sk/lubovnianske-muzeum-hrad-skanzen/

Na kamennom brale nad mestom Stará Ľubovňa sa hrdo týči Ľubovniansky hrad. Oblasť severovýchodného Spiša bola vždy vnímaná ako pohraničná a strážila vzťahy s našimi poľskými susedmi. Aj Ľubovniansky hrad pôvodne zastával túto úlohu. Okrem iného kontroloval aj pomerne dôležitú a frekventovanú obchodnú cestu po splave rieky Dunajec a dolinou rieky Poprad.

Jeho história siaha k prelomu 13. a 14. storočia, kedy evidujeme prvé zmienky o hrade. Poznať ho však môžete napríklad aj preto, že ukrýval poľské korunovačné klenoty alebo, že na ňom väznili Mórica Beňovského, cestovateľa a kráľa Madagaskaru.

Veľkou časťou histórie hradu je obdobie, kedy sa spolu s 13 spišskými mestami dostal do poľského zálohu. Na hrad vtedy prišli starostovia zálohovaných miest a začala sa najväčšia a najrozsiahlejšia rekonštrukcia objektu. Po návrate hradu Uhorsku jeho význam upadol a hrad začal chátrať.

Aktuálne sa hrad postupne opravuje a nájdete v ňom aj stálu expozíciu. Pozrieť si môžete exteriér i zrekonštruovaný interiér hradu. V lete je tu mnoho podujatí, stretnúť môžete najmä šermiarov a sokoliarov. Pod hradom nezabudnite na Ľubovniansky skanzen. Ak vás láka história a život nielen šľachtických pánov, určite ho navštívte.

 

Kežmarský hrad

hrad-kezmarokjpg

https://www.severovychod.sk/vylet/kezmarsky-hrad

Ide o jediný, úplne zachovalý hrad na Spiši. Je dominantou podtatranského mesta Kežmarok a jeho zaujímavosťou je, že ide o hrad mestského typu. Vznikol v 15. storočí za účelom obrany mesta. Za jeho výstavbou stoja spišskí mocipáni Zápoľskí, no najkrajšiu, renesančnú podobu, mu dodali Thökölyovci, ktorí hrad vlastnili najdlhšie. Dnes môžete v blízkosti hradu obdivovať aj sochu Imricha Thökölyho na koni v takmer životnej veľkosti.

K hradu sa viaže ešte jedna zaujímavosť, ktorá ho spája s blízkymi Tatrami. Vtedajšia kňažná Beata Laská, podnikla prvý ženský turistický výlet do Vysokých Tatier. Vybrala sa do vtedajších Snežných hôr v spoločnosti niekoľkých mešťanov z Kežmarku. Jej kroky viedli k dnes obľúbenému Zelenému plesu. Tento odvážny kúsok ju však stál príliš veľa. Po návrate ju rozhnevaný a urazený manžel Albert uvrhol do hradnej hladomorne, ktorá je doteraz súčasťou expozície. Beata tam strávila dlhých 6 rokov a potešením jej bolo len malé okienko s výhľadom na milované hory.  

V Kežmarskom hrade dnes nájdete nádherné stále expozície vrátane jedinečných kúskov z oblasti röntgenológie, keďže v Kežmarku pôsobil aj jej priekopník, Dr. Alexander. Ak sa budete nachádzať v blízkosti Vysokých Tatier, hrad určite neobíďte.

 

Oravský hrad

oravsky_hardjpg

https://slovenskycestovatel.sk/item/oravsky-hrad

Poprednou atrakciou oravského regiónu je práve veľmi dobre zachovalý Oravský hrad. Ide o jeden z najkrajších slovenských hradov a mimoriadnu pamiatku hradného staviteľstva na Slovensku. Vypína sa na skalnom brale nad obcou Oravský Podzámok a svojou majestátnosťou láka okoloidúcich návštevníkov.

Hrad sa začal budovať začiatkom 13. storočia na mieste dôležitej obchodnej cesty a z pôvodného dreveného hrádku vznikol rozsiahly komplex, ktorý má dnes 154 miestností. O jeho najväčší rozmach sa postarala rodina Turzovcov, ktorá hrad vlastnila od polovice 16. storočia takmer 70 rokov. Jeho následní majitelia sa o hrad veľmi nestarali, takže chátral. Poslednou bodkou bol veľký požiar v roku 1800. Hrad sa opravil a zrekonštruoval do dnešnej podoby až v druhej polovici 20. storočia.

Aktuálne v Oravskom hrade sídli Oravské múzeum, ktoré sa stará o jeho expozície. Počas prehliadok návštevníkov lákajú najmä podzemné chodby, ktoré sú tunelom prepojené so vstupnými bránami.

Zvolenský zámok

zvolensky_zamokjpg

https://banskabystrica.zoznam.sk/na-zvolenskom-zamku-po-dvoch-rokoch-oziju-zabudnute-remesla/

Pozornosť výletníkov stredoslovenského mesta Zvolen láka aj táto krásna pamiatka. Hrad, ako jeden z mála slovenských, bol pôvodne vystavaný ako dvorana a časom slúžil uhorským kráľovnám na komfortné bývanie. Nachádzal sa totiž v bezpečnom vnútrozemí Uhorska.

Jeho charakter však zmenila rozpínavosť Osmanskej ríše. Turecké vpády najmä v 16. storočí donútili uhorských panovníkov zmeniť charakter sídla na obranný, preto začal slúžiť vojenským účelom.

Zámok bol ešte niekoľkokrát prestavaný a postupne menil svoj účel i staviteľské štýly. Zmeny však zanechali hradu niekoľko vzácnych pamiatok, ako napríklad drevený kazetový strop, na ktorom je vyobrazených 78 rímskych a nemeckých cisárov.

V súčasnosti je Zvolenský zámok pod správou Slovenskej národnej galérie, ktorá ho využíva na výstavné účely, ale tiež koncerty či zámocké hry.

Bojnický zámok

bojnicky_zamok_2jpg

https://www.visitbojnice.sk/zamok-bojnice.html

Ikonický Bojnický zámok láka pozornosť milovníkov histórie nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Aj preto patrí táto naša pamiatka medzi najnavštevovanejšie zámky v strednej Európe. Nepochybne je však aj jednou z najkrajších.

História zámku siaha do 12. storočia odkedy mnohokrát zmenil svojich majiteľov. Najväčší vplyv na jeho podobu však mali dva zvučné uhorské rody. Turzovci, ktorí prestavali pôvodný hrad na pohodlné renesančné sídlo, a neskôr Pálfiovci, ktorí dali zámku dnešnú podobu. Gróf Pálffi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok, pričom mu bola inšpiráciou najmä renesančná talianska architektúra. Bojnický zámok dnes slúži múzeu, v ktorom nájdete umelecko-historické zbierky. Jedným z najvzácnejších skvostov je tzv. Bojnický oltár od florentského majstra N. di Cione Ortagna.

Návštevu tejto krásnej slovenskej historickej pamiatky odporúčam spojiť s niektorým z mnohých podujatí, ktoré zámok organizuje. Či už sú to rozprávky na hrade, alebo netradičné nočné prehliadky. No a ak si chcete urobiť ozaj parádny výlet, nevynechajte v Bojniciach ani zoologickú záhradu.

Trenčiansky hrad

treniansky_hradjpeg

https://mytrencin.sme.sk/c/22400544/trenciansky-hrad-spristupnili-verejnosti-otvoria-dalsie-objekty-v-sprave-muzea.html

Túto dominantu Považia a mesta Trenčín nie je možné prehliadnuť a nemali by ste ju obísť ani ako návštevník. Jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov v Európe sa vypína na strmom vápencovom brale a vzbudzuje veľký rešpekt.

Hrad začal vznikať v 11.storočí na veľmi strategickom mieste dôležitých obchodných ciest, ktoré spájali stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Bol teda pohraničnou obrannou pevnosťou, pod ktorou postupne začalo vznikať a prekvitať mesto.

Najvýznamnejším majiteľom hradu bol „Pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák Trenčiansky. Povesť hovorí, že pod Matúšovou vežou je vraj aj pochovaný so všetkými svojimi pokladmi. Do jeho hrobu vraj vedie aj tajná chodba ovládaná prastarým mechanizmom.

S hradom je spojená aj silná legenda lásky, ktorá sa viaže k hradnej studni. Tú vraj vykopal Turek Omar kvôli prekrásnej dievčine Fatime, ktorú na hrade zajali. Majiteľ hradu Zápoľský ju mal prepustiť z väznenia až vtedy, keď z tvrdej skaly vytryskne voda.

Ak vás takéto legendy lákajú, naplánujte si výlet na Trenčiansky hrad. Po nespočetných rekonštrukciách je v dnešnej podobe súčasťou expozície Trenčianskeho múzea a je tam čo obdivovať.

Smolenický zámok

smolenicky_zamokjpeg

https://mypezinok.sme.sk/g/119016/smolenicky-zamok?gref=strm_art-22436884&photo=pp4029451

Ak sa chcete cítiť ako v rozprávke, odporúčam navštíviť jeden z najromantickejších slovenských zámkov, a to v Smoleniciach. Je to jedno z najzachovalejších a najmladších sídel, preto dokáže naozaj potešiť oko a navodiť pravú šľachtickú atmosféru.

Zámok stojí na úpätí Malých Karpát na pôvodných základoch strážneho hradu, ktorý kontroloval hranicu a obchodnú Českú cestu. Prenádhernú podobu však sídlu vdýchli romantickí Pálffiovci po vzore francúzskych zámkov. Pozvali si staviteľov a odborníkov z Nemecka, Maďarska i Rakúska a obnovu sôch zverili talianskym majstrom.

Dominantou zámku je neprehliadnuteľná mohutná veža s vyhliadkovou trasou. Ak ňou vystúpite, naskytne sa vám nádherný pohľad na anglický park s jazierkom, priľahlé lesy i neďaleké obce. Dnes je Smolenický zámok sídlom Slovenskej akadémie vied, ktoré sprístupňuje verejnosti jeho opevnené nádvorie s kaplnkou a baštami, ako aj časť nádherného interiéru.

Hrady a zámky na Slovensku sú skvosty našej histórie. Právom na nich môžeme byť veľmi hrdí. Preto by sme ich mali poznať a s úctou aj obdivovať. Veď si len predstavme, ako ťažko museli vznikať v dobe svojho vzniku so staviteľskou technikou, ktorá bola vtedy k dispozícii.