Zachovalé kláštory, ktoré stále ukrývajú niečo tajomné
Určite mi dáte za pravdu, ak poviem, že kláštory boli kedysi symbolom rozvážnosti, učenosti a zaujímavých poznatkov. Ľudia sa chodili do kláštorov nielen modliť, ale najmä vzdelávať a pripraviť na život. Na druhej strane boli mnohé opradené zaujímavým rúškom tajomna. Takmer vždy sa tam stalo niečo, čo sa nikdy nepodarilo vysvetliť a ostalo akousi záhadou. Aj preto sú pre mňa tieto miesta nabité zvláštnou energiou a ich návšteva je pre mňa lákadlom. Rozhodla som sa preto vybrať pre vás tie, ktoré stále stoja za zmienku a je dobré o nich niečo vedieť.
Kláštor Kartuziánov v obci Červený Kláštor
https://www.severovychod.sk/vylet/muzeum-cerveny-klastor
V prekrásnom prostredí Pienin sa nachádza skrytý a učupený bývalý kláštor kartuziánov, ktorý dnes všetci poznajú pod menom Červený kláštor. Oficiálne Lechnický kláštor sa začal budovať okolo roku 1320, z ktorého pochádza aj potvrdzujúca písomná zmienka. Vďaka výraznej architektúre striech a ich sýtej červenej farbe však získal všeobecne známe pomenovanie „červený“. Jeho história sa úzko spája najmä s príslušníkmi dvoch reholí, kartuziánov a neskôr kamaldulov. Boli to dve najprísnejšie pustovnícke rehole. Ich mnísi žili v uzavretej časti kláštora v samostatných domčekoch. Platila pre nich zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a pomerne striedmo sa stravovali.
Mnohým z vás nemusím predstavovať najznámejšieho mnícha, ktorého meno sa zapísalo do histórie. Fráter Cyprián veril v liečivú silu byliniek, bol ich vychýreným znalcom a v kláštore mal zriadenú aj svoju lekáreň. Preslávil ho aj jeho herbár s popisom pieninských rastlín, ich miešaním a liečivými účinkami. O Cypriánovi sa však traduje aj to, že pri svojich vychádzkach rád pozoroval orla ako lieta. Pri svojom pustovníckom živote zatúžil poznať svet tak, ako on, z výšky. Skonštruoval teda prototyp krídel, vďaka ktorým by mohol k oblohe vzlietnuť aj človek. Vyskúšal ho však iba raz. Skokom z ikonického vrchu Pienin, z Troch korún. Skok sa mu však stal osudným a na mieste jeho nešťastného pádu podľa povery vznikol vrch nesúci názov Mních.
Dnes slúži areál kláštora ako múzeum. Po rozsiahlych rekonštrukciách sa podarilo verejnosti sprístupniť Kostol sv. Antona Pustovníka, ako aj niektoré expozície, ktoré približujú život a činnosť spomínaných rádov. Milým prekvapením je starobylá krčma z 18. storočia, kde sa môžete najesť, niečo si vypiť alebo kúpiť aj ručne zbierané bylinky. Kláštor poskytuje aj ubytovanie, takže ak by niekto nemal dosť histórie iba ako všedný návštevník, môže si pobyt spríjemniť aj prenocovaním.
Kláštor Benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku
Majestátna stavba je aj v dnešných dňoch neprehliadnuteľná. Jej história sa začala písať už v roku 1075, kedy pravdepodobne kláštor už stál v plnej svojej kráse a sile. Postupne získaval dôležité postavenie v celej oblasti. Bol totiž vybudovaný na dôležitej obchodnej a banskej ceste a jeho privilégia mu dovoľovali vyberať napr. soľné mýto alebo mýto z plavenia dreva na Hrone.
Od začiatku svojej existencie bol kláštor miestom šírenia duchovenstva, vzdelanosti, centrom stredovekej kultúry, ale aj technického pokroku. Známe boli najmä nové pracovné postupy a vylepšenia v poľnohospodárstve. V jednej časti kláštora dokonca v neskoršom období vznikla na tunajšie pomery veľká sýpka. Tá súvisela s právom trhu, vďaka ktorému sa smeli v kláštore organizovať významné obilné trhy.
Ak sa rozhodne kláštor navštíviť, vstúpiť môžete do Baziliky minor sv. Benedikta, kde objavíte jeden z najvzácnejších chrámových organov na Slovensku. Čakajú vás tiež 2 zaujímavé expozície, jedna sa týka kláštorného života mníchov, druhá predstavuje prehliadku sýpky a poľnohospodárskej techniky. Na návštevníkov sa teší aj kláštorná čajovňa.
Kláštor aj dnes verejnosť uchvacuje svojou mohutnosťou, ojedinelým spojením niekoľkých sakrálnych stavieb, ale tiež symbiózou umeleckých slohov. Stále pôsobí ako strážca križovatiek a obchodných ciest, hoci slúži skôr ako charitný domov v pôsobení rehole pallotínov.
Monastier Zostúpenia Svätého Ducha v Krásnom Brode
https://www.severovychod.sk/vylet/monastyr-zoslania-ducha-svateho-krasny-brod
Hoci dnes ostali z pôvodného významného kláštora už len neúplné časti, myslím, že stojí za zmienku i navštívenie. Monastier v obci Krásny Brod bol založený v 14. storočí a patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie kláštory gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Traduje sa, že vďaka vode z prameňa v Krásnom Brode sa uzdravil žobrák Michal, ktorý tade prechádzal. Vodou si pretrel oči a tá mu zázračne prinavrátila zrak. Aj preto na tomto mieste neskôr ľudia postavili kaplnku a chodievali sa tu modliť i uzdravovať. Nebolo teda žiadnym prekvapením, keď sa tu v 14. storočí postavila väčšia drevená cerkev (kostolík) a postupne aj Monastier (chrám), v ktorom pôsobili mnísi baziliáni.
Ďalší významný míľnik v osude tohto magického miesta bol spojený s grófom Drugetom. Ten tadeto prechádzal v roku 1603 práve na sviatok Zostúpenia Svätého Ducha, kedy sa tu nachádzalo veľmi veľa ľudí. Splašil sa mu kôň a gróf si pri páde zlomil ruku. V zlosti nechal kláštor vypáliť. Zlomená ruka sa mu však veľmi zle a dlho hojila, čo gróf spájal práve s týmto neuváženým činom. Preto prisahal, že keď sa uzdraví, nechá Monastier opraviť. A tak sa aj stalo, o 2 roky neskôr ho obnovil.
Po obnove prežil kláštor ešte mnoho útokov, vypálení a zničení a do pôvodnej podoby sa ho už nepodarilo zrekonštruovať. Baziliáni si však v jeho blízkosti postavili a vysvätili nový kláštor, v ktorom dodnes pôsobia. Jedinečné miesto teda neopustili a z jeho výnimočnej atmosféry čerpajú dodnes.
Premonštrátsky kláštor v Lelesi
http://www.vypadni.sk/sk/klastor-v-lelesi
Tento zaujímavý komplex sakrálnych budov začal vznikať pred viac ako 800 rokmi, čo z neho robí najstarší kláštor na celom Zemplíne. Pôvodne jednoduchá stavba bola niekoľkokrát rozšírená a dobudovaná. Jej neoddeliteľnou súčasťou sa stala Kaplnka sv. Michala, ktorá dodnes ukýva mimoriadne cenné stredoveké fresky, napríklad Posledného súdu či Archanjela Michala. Neskôr bol ku kláštornému komplexu pristavený aj kostol, ktorý zasvätili Sv. Krížu.
To, že kláštor bol umiestnený práve v Lelesi, nie je náhoda. Poloha bola starostlivo vybraná a v pohraničnej oblasti sa tak vytvorilo jedno z mála tzv. hodnoverných miest. Znamenalo to, že práve tu sa mohli vydávať, opisovať či overovať úradné listiny a písomnosti. Kláštor dokonca plnil funkciu akéhosi dávneho notárstva či archívu. Aj preto bol v neskorších rokoch opevnený, obohnaný vodnou priekopou, pribudli mu bašty a veža. Získal tak až čiastočne pevnostný charakter.
V priestoroch kláštora dlhodobo pôsobil rád premonštrátov. Jeho členovia boli činní nielen v cirkevnej oblasti, ale priniesli pokrok aj v oblasti kultúry, hospodárstva, viedli kláštornú školu a starali sa o chorých a chudobných. Nezameniteľné miesto im patrí v oblasti súdnictva, práva či historickej výrobe pečiatok. Dnes v kláštore v Lelesi prebieha najmä archeologický výskum.
Zaujímavé príbehy, však? Krásna a bohatá história nášho Slovenska ma neprestáva udivovať. Jedinečná atmosféra miesta, ktoré nám zanechali staré generácie, sa však najlepšie vníma osobne. Preto odporúčam aspoň niečo z mojich tipov skutočne navštíviť.