9 netradičných skalných útvarov ukrytých v slovenskej prírode

Natrafili ste aj vy na skaly, ktoré vám podivuhodne niečo pripomínali? Malých trpaslíkov, klobúky, hríby, nosy či čokoľvek iné. Nie je to vôbec výnimkou, že pri cestovaním Slovenskom objavíte kamenné útvary, ktoré sa na niečo až živo podobajú.

Mnohé z nich sú naozaj zaujímavé, vedú k nim pekné chodníčky, alebo ponúkajú parádne výhľady. Atypické skaly teda môžu byť dobrou motiváciou, prečo niektoré neznáme miesta navštíviť a preskúmať ich legendy. Objavte s nami nielen rozprávkové skaly, ktoré na vás čakajú skryté niekde v tieni.

Cukrová homoľa

https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-do-prirody/cukrova-homola-105-m-n-m/

Vedeli ste, že cukor sa kedysi nepredával v kilách, ale v takzvaných homoliach? Bol to kužeľový útvar vysoký asi 30 cm a bola to základná merná jednotka cukru. Podľa takejto homole máme na Slovensku pomenovaný aj mimoriadne zaujímavý skalný útvar. Cukrová homoľa je výrazná skalná ihla, ktorá sa týči v Slovenskom krase. Je vysoká 105 cm, vďaka čomu je najvyššou skalnou vežou na Slovensku. Obdivovať ju môžete pri prechode prekrásnym náučným chodníkom Zádielska tiesňava. Aktuálne je mimoriadne obľúbeným skalolezeckým miestom.

K našej Cukrovej homoli sa však viaže ešte jedna zaujímavosť. Má o niečo vyššiu a známejšiu príbuznú. Tá sa vypína až do výšky 396 m. n. m. a spolu so sochou Krista je jedným z najznámejších symbolov mesta Rio de Janiero.

Chrastianska šikľavá skala

Ak sa rozhodnete navštíviť Šikľavú skalu v zime, objavíte prekrásne skryté ľadové kráľovstvo. Stekajúca voda sa v mrazoch mení na nádherný ľadopád s dlhými cencúľmi, stĺpmi či ľadovými stenami a vytvára netradičné mrazivé divadlo. Samotná skala, z ktorej voda steká, je asi 40 m vysoká a 380 m široká. Tento výrazný skalný previs je sám o sebe zaujímavý útvar s priehlbinami, dolinkami či skrytými jaskynkami. Nájdete ho neďaleko pravého brehu rieky Hornád medzi obcami Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom.

Najatraktívnejšia návšteva Šikľavej skaly je síce v zime, no v lete sa vám možno podarí stretnúť Lesanku. Lesnú vílu, ktorá stráži vodopád a svojim dotykom premieňa vodu na liečivý prameň.

Markušovský skalný hríb

Povodie Hornádu neskrýva len jeden z najkrajších ľadopádov Slovenska. Ak sa v tejto oblasti ešte trošku potúlate, objavíte aj nezvyčajnú skalu v tvare hríbu. Markušovský skalný hríb tvorí asi 8 m vysoká nožička a výrazný klobúk s priemerom asi 3 m. Vyníma sa nad obcou Markušovce a povráva sa, že je nielen najznámejším skalným hríbom na Slovensku, ale vraj aj najväčším v celej Európe. Tento vápencový úkaz je však rozumnejšie navštíviť v lete. Cesta je bezpečnejšia a prístupnejšia bez snehu a ľadu.

Jánošíkova (skalná) päsť

https://slovenskycestovatel.sk/item/skalna-past

Čo by to bol za národný hrdina, keby nemal aj v našich skalách vrytú svoju pečať? Skalná päsť, nazývaná aj Jánošíková päsť, sa nachádza na Liptove, neďaleko obce Lisková pod vrchom Mních. Približne 6 metrov vysoký skalný útvar z vápencových dolomitov skutočne vyzerá ako zatvorená päsť a je opradený povesťou, ktorá ho spája s Jurajom Jánošíkom. Práve v týchto miestach sa mala Jánošíkova družina stretnúť s grófom Révayom a jeho hajdúchmi. A hoci to spočiatku vyzeralo, že zbojníci budú kruto porazení, zásah ich vodcu zmenil scenár tejto bitky. Holými rukami pobil všetkých okolo grófa, a preto jeho druhovia vytesali Jánošíkovu päsť do skaly. Aby tento odvážny čin hrdinu ostal navždy zapamätaný.

Či už je povesť pravdivá alebo nie, miesto stojí za to navštíviť. V blízkosti sa nachádza aj Lisková jaskyňa, ktorá bolo zaujímavým speleoarcheologickým náleziskom.

Bátovský balvan

Medzi sedem divov Podpoľania sa zaradil aj osamotený skalný útvar Bátovský balvan. Ide o 14 m vysoký a 8 m široký kamenný blok, ktorý je úplne sám na lesnej planinke. Pravdepodobne sa uvoľnil a zrútil z Hrochotskej doliny až do údolia riečky Hučava. Tento prírodný úkaz sa nachádza na málo frekventovanej ceste smerom z obce Hrochoť na Kyselinky. Dostanete sa tam pohodlne aj autom, ale krásu prírody a okolia si najlepšie vychutnáte pešo alebo na bicykli, po veľkom okruhu Podpoľanou.  

Stratený (Zbyňovský) budzogáň

http://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-strateny-budzogan/

Mnohým z vás sú možno budzogáne známe najmä z rozprávkového Mrázika. Ak by ste ale jeden poriadny chceli vidieť naživo, odporúčam zablúdiť do Súľovských vrchov. Nachádza sa tam pozoruhodný úkaz, 14 m vysoký, Stratený budzogáň. Vďaka svojej polohe a krásnemu prírodnému prostrediu patrí dlhodobo medzi najkrajšie miesta Slovenska. Leží nad obcou Zbyňov pod vrchom Žibrid. Najpohodlnejší prístup k tejto prírodnej rarite je z Rajeckých Teplíc po rovnomenne nazvanom náučnom chodníku, Stratený budzogáň.  Aj sa tu veľa dozviete, aj sa výdatne prejdete. Je to asi 6,5 km s prevýšením asi 500 m.

Čertova skala

https://www.planetslovakia.sk/priroda/73-certova-skala

Ďalším zaujímavým útvarom je netypický skalný hríb nazývaný Čertova skala. Nájdete ho v prírodnej rezervácii Boky neďaleko obce Budča. Ide o pomerne veľký kamenný balvan s váhou takmer 17 ton, ktorý sa opiera o malú skalnú plochu nad strmým zrazom. Hoci vyzerá, že by mohol každú chvíľu padnúť a zošmyknúť sa, geológovia tvrdia, že najbližšie desaťročia niečo také nehrozí. Táto sopečná bomba je podľa všetkého pevne na svojom mieste.

K balvanu vedie menej záživný, úzky a strmší chodník, ktorý okrem nádherných chránených dubov cerových neponúka veľa zaujímavostí. Začiatok náučného chodníka je v obci Budča na parkovisku. Ak však vydržíte cestu až k samotnej Čertovej skale, výhľady odtiaľ už naplnia spokojnosťou nejedno srdce horala.

A prečo sa volá práve Čertova skala? Zrejme preto, že k tomuto miestu sa viaže povesť. Na obyvateľov Budče vraj chcel zlý čert hodiť balvan. Avšak zastihol ho denný svit, kameň mu vypadol z pazúrov a zachytil sa na skalnom útese.  

Kamenný vodopád a kamenné more Šomoška

https://regionnovohrad.sk/polozka/kamenny-vodopad-somoska/

Nenáročný prístup, ľahká turistika a zároveň netradičná zaujímavosť. To v sebe spája výlet, ktorý smeruje ku kamennému vodopádu pod Šomoškou. Nachádza sa v Cerovej vrchovine pod rozvalinami hradu Šomoška neďaleko Fiľakova. Tento atypický prírodný úkaz vznikol asi pre 4 miliónmi rokov stuhnutím lávy. Pozostáva z niekoľkých čadičových stĺpov opticky vyzerajúcich ako padajúci kamenný vodopád. Pod ním sa nachádza kamenné more vytvorené z úlomkov padajúcich stĺpov. Tento skalný útvar je celoeurópskym unikátom, ktorý sa určite oplatí vidieť. Dostanete sa k nemu po pekne značenom náučnom chodníku na hrad Šomoška z obce Šiatorská Bukovina. Celá prírodná rezervácia Šomoška sa vyznačuje netradičnou a skvostnou prírodou, je pokojnejšia, a preto na výlety s deťmi ako stvorená.

Ľupčiansky skalný hríb

https://www.krasneslovensko.eu/320/lupciansky-skalny-hrib

Tiež známy ako skalný Kozák sa nachádza neďaleko obce Slovenská Ľupča v Bansko-bystrickom kraji. Hrdo sa vypína nad potokom Ľupčica. Tento unikátny skalný tvar vznikol zvetrávaním usadených hornín a je natoľko vzácny, že bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Hoci k nemu nevedie oficiálna turistická cesta či náučný chodník, ak si chcete urobiť výlet, vyraziť môžete z obce Slovenská Ľupča. Pozornosť si nezaslúži len samotný skalný hríb, ale aj jeho okolie. Nachádza sa tu mnoho zaujímavých skamenelín morských živočíchov, ktoré dokazujú, že v týchto častiach Slovenska bolo kedysi more.

Myslím, že už nemusíte váhať. Tajomstvo Lesanky a jej vodopádu, Čertovej skaly či Jánošíkovej päste čaká už len na vás. Viete kde sú, viete ako vyzerajú, už len ich zažiť na vlastnej koži. Krásy slovenskej prírody nemajú hraníc a dokážete v nej nájsť takmer všetko, čo si len dokážete predstaviť. Tak hor sa objavovať!