Poznáte slovenské tiesňavy?
Objavte s nami zaujímavosti, ktoré ponúkajú tie najznámejšie. Jeden piatkový večer som telefonovala s kamarátkou, ktorá celá natešená behala po byte a balila seba i deti na víkendový výlet. Že si berú celé lezecké vybavenie a chystajú sa do Zádielu. Pomyslela som si: „Zádiel? No, niečo mi to hovorí, ale vôbec to tam nepoznám“. Tak som sa do tejto ich výpravy trošku vtisla. Veď, ak je možnosť spoznať nový kút Slovenska, netreba váhať.
Toto naozaj zaujímavé miesto ma podnietilo pozisťovať si viac o slovenských tiesňavách. Netušila som, že na ceste Slovenskom ich máme toľko a že sú to naozaj skvosty. Často ukrývajú nedotknutú prírodu s jedinečným biotopom, neobvyklé prírodné útvary alebo krištáľovo čistú vodu. Aj preto som sa rozhodla aspoň pár z nich pochodiť.
Čo vlastne je tá tiesňava?
Definícia hovorí, že ide o úzku dolinu, ktorá má tvar zovretého písmena „V“ s nevyrovnaným spádom a relatívne veľkým výškovým rozdielom. Základnú úlohu pri jej vytváraní majú rieky. Tie sa pri svojej činnosti zarezávajú do tvrdých hornín, ako napríklad vápenec či dolomit, rozrušujú ich, odnášajú a ukladajú na iné miesta. Vytvárajú sa tak korytá a doliny, ktoré majú strmé skalné steny. Tieto nádherné diela vytvorené prírodou sú kvôli svojej jedinečnosti často chránením územím alebo národnou prírodnou rezerváciou.
Ktoré odporúčam navštíviť a prečo?
Jánošíkove diery
Jánošíkove diery sú bezpochyby jednou z najatraktívnejších zastávok v národom parku Malá Fatra. Aspoň pre mňa. Sú tvorené sústavou tiesňav a kaňonov (Horné diery, Nové diery a Dolné diery), ktoré sa nachádzajú pod masívom Veľkého Rozsutca. Dierový potok tu svojim umením vytvoril 20 vodopádov siahajúcich až do výšky 4m a v zime ponúka aj typické ľadopády. Vďaka oceľovým a dreveným lávkam, rebríkom a plošinám sú Diery dobre dostupné aj verejnosti. Masívna turistika však často ničí jedinečný zážitok, preto odporúčam vybrať si na návštevu poprádzninové obdobie, niekedy počas jesene, prípadne dni mimo víkendov. Aby ste si ponúkanú krásu mohli aj vychutnať.
Týmto jedinečným miestom vedú 2 okruhy. Malý okruh, ktorý je vďaka malému prevýšeniu vhodný aj pre rodiny s deťmi, vedie cez Dolné a Nové diery po žltej značke. Príjemným tempom zvládnete výlet za 3 hodinky. Tým najzaujímavejším miestom sú však Nové diery, ktoré navštívite, ak si zvolíte tzv. Veľký okruh Jánošíkovými dierami. Turistická trasa vás dovedie až do sedla Medzirozsutce, kde je naozaj nádherný pohľad na Malý aj Veľký Rozsutec. Odtiaľ sa pokračuje ďalej chodníkom popod Poludňové skaly s krásnymi výhľadmi. Tento okruh zaberie najmenej 4 -5 hodín pri dobrej kondícii.
Pre oba okruhy je pohodlným východiskovým bodom obec Terchová, časť Biely potok. Zaparkovať môžete na parkovisku pri Hoteli Diery, ak to v návale nadšencov stihnete.
Tiesňava Kyseľ
(https://alpenverein-slovensko.sk/ferrata-hzs-v-rokline-kysel-slovensky-raj/, autor: Michal Stromko)
Aj na východnom Slovensku sa môžeme tešiť dominantným tiesňavám. Jednou z tých najcharizmatickejších je pre mňa tiesňava Kyseľ v Slovenskom raji. Na svoju dĺžku 1,5 km má pomerne strmý spád, približne 180 m. Spoznávanie tohto krásneho miesta prerušil na takmer 40 rokov ničivý požiar. Vstup tu bol prísne zakázaný kvôli nebezpečnosti terénu i ochrane prírody. Opätovné sprístupnenie Kyseľa sa podarilo až v roku 2016 odkedy sa teší veľkej obľube. Najatraktívnejšiu časť tiesňavy môžete momentálne objavovať vďaka železným stupačkám a istiacemu lanu, teda formou ferraty – čo je jedna z mojich srdcoviek. V krásnom prostredí tak zažijete aj správnu dávku adrenalínu. Spoznávanie neobyčajnej prírody vás teda bude stáť aj trochu námahy či prekonanie strachu. Myslite na to, že vstup je povolený len s ferratovou výbavou a obtiažnosť cesty je označená C, teda stredne ťažká.
Nástup na ferratu je možný z Čingova alebo Podlesku, najznámejších východiskových bodov Slovenského raja. Kým sa však vrátite späť k autu, môžete prejsť aj statočných 15 - 17 km a zabavíte sa takmer na 6 hodín. Prechádzať budete aj exponovanými miestami, takže nejakú tú fyzickú kondíciu by ste mali mať. Odmenou vám ale budú pohľady na krásny Barikádový, Kaplnkový či Obrovský vodopád.
Kvačianska a Prosiecka dolina
Tieto dve výnimočné doliny odporúčam navštíviť naraz, keďže majú veľmi podobný prírodný charakter a sú vzájomne prepojené - turistickými chodníkmi, ako aj náučným chodníkom. My sme tu dokonca stretli aj dosť cyklistov. Prosiecka i Kvačianska dolina sú krasové doliny nachádzajúce sa v Chočských vrchoch. Činnosť potokov Prosiečanka a Kvačianka vymodelovali ich typický krasový vzhľad, ktorý sa prejavuje vysokými vápencovými bralami a vežami, ako aj početnými tiesňavami. Mnohí turisti a turistické publikácie označujú Prosiecku dolinu za najkrajšiu. Keďže ja nie som úplne prechádzkový typ a mám rada trošku viac adrenalínu a náročnosti, do posudzovania sa nehrniem. Musím ale povedať, že miesto označené Mlyny-Oblazy, kde sa stretávajú cesty oboch dolín, ma očarilo. Sú tu zachované dva staré, vodné kolesové mlyny z 19. storočia. Dolný mlyn je dokonca čiastočne zrekonštruovaný a ponúka pohľad na techniku mletia múky v danej dobe. Je zjavné, že toto miesto pôsobí kúzelne aj na filmové štáby. Natáčali sa tu totižto aj scény do novej slovenskej rozprávky Čarovný kamienok.
Ak sa do najnavštevovanejších dolín Liptova vyberiete, najlepšími východiskovými bodmi sú Kvačany alebo Prosiek, kde sú záchytné parkoviská. Vydajte sa najprv objavovať Prosiecku dolinu, ktorá je trochu dlhšia a fyzicky namáhavejšia. Skalné útvary sú pospájané oceľovými rebríkmi a pomôckami, ktoré vás dovedú aj k nádhernému vodopádu Červené piesky. Cez obec Veľké Borové a tiesňavu Borovianka dorazíte až k spomínaným Oblazom, kde sa napojíte na chodník vedúci do Kvačianskej doliny. Aj keď ide o nenáročný terén, nachodíte viac ako 17 km a s príjemnými prestávkami to môžete považovať za celodenný výlet.
Zádielska tiesňava
Neobyčajným kútom Slovenska je aj spomínaná Zádielska tiesňava. Nachádza sa v Zádielskej doline, ktorá je pomerne mladou krasovou dolinou v Národnom parku Slovenský kras. Zádielska tiesňava vznikla činnosťou riečky Blatnica, ktorá však ešte stále vie dokázať aj svoju obrovskú silu. Jej návšteva bola pre mňa tak trochu magická, pretože ma upútala vysokými skalnými bralami, strmými stenami, ale aj skvelým vzduchom, riečkami a potôčikmi, rozpínala sa do šírky, aby sa zase mohla zužovať. No a nakoniec nám poskytla aj krásne výhľady.
Samotná tiesňava má hĺbku až 400 metrov, dĺžku viac ako 2 km a v najužšom mieste má menej ako 10 m. Nachádza sa v nej množstvo rôznorodých skalných útvarov, čo je zrejme dôvodom, prečo sa stala mimoriadne obľúbenou destináciou horolezcov. Tí pomenovali mnohé z nich osobitými názvami, no neprehliadnuteľnou je určite ikonická Cukrová homoľa. Pozornosť púta svojou 105 m výškou a je najvyššou skalnou ihlou na Slovensku. Tajuplnosť tejto tiesňavy dopĺňajú aj jaskyne. Je ich tu viac ako 100 s prekrásnymi sieňami. Najznámejšou je 17 m dlhá Kráľovská jaskyňa.
Najjednoduchšie sa do Zádielskej tiesňavy dostanete z obce Zádiel, po značenom náučnom chodníku. Ten tvorí pekný a zaujímavý okruh o dĺžke približne 7,5 km a vychádzkovým tempom ho zvládnete za 4 hodiny. Nevyhnete sa však prudšiemu klesaniu v závere, takže nohy si šetrite.
Za zmienku by určite stáli aj Haluzická, Králická či Manínska tiesňava, ale nejaké objavovanie musím nechať aj na vás. Moje kroky majú byť inšpiráciou na cestu Slovenskom, nemôžem vám prezradiť úplne všetko. Tiesňavy sú mimoriadne zaujímavé kúty našej prírody, vhodné aj na nenáročnú turistiku s deťmi. Takže neváhajte a určite vybehnite nejaké spoznať, možno nie sú ďaleko ani od vášho okolia.