Viete prečo sa páli morena a čo je letečko? Pálenie moreny.
Vítanie jari je od nepamäti spojené s magickými rituály. Príchod jari je pre mňa vždy očakávaným obdobím. Aj keď zimu mám rada, vždy sa veľmi teším, kedy sa už tráva zazelená, slnko zasvieti jasnejšie a teplejšie a dni sa predĺžia. Vzduch vonku začne voňať prvými kvetmi a štebotanie vtákov je čoraz hlasnejšie a intenzívnejšie. Teším sa, ako doma zahájim jarné upratovanie. Vyperiem záclony, umyjem okná, poriadne vyvetrám a vpustím do môjho bytu čerstvý závan. Je to akoby doň vošla silná energia. Odchod starého a začiatok niečoho nového.
Myslím, že hoci prešlo už mnoho rokov, niečo podobné cítili pred príchodom jari aj naši predkovia. Pre nich však bolo toto obdobie časom mnohých magických rituálov, na ktorých si dávali veľmi záležať. Pripisovali im totiž až čarovný význam a často verili, že nimi dokážu ovplyvniť zdravie, úrodu či vlastný osud. Ale poďme pekne poporiadku.
Fašiangy
(https://www.obecne-noviny.sk/clanky/folkloristi-z-precina-pochovali-basu-v-muzeu-slovenskej-dediny)
Po Vianociach a duchovnom rozjímaní, ktoré sa s nimi spája, prišla na rad veselosť a hojnosť. Fašiangy trvali od Troch kráľov až do Popolcovej stredy a boli spojené s bujarými oslavami. Aj keď sa regionálne líšili, všade boli obdobím zábavy, veselých sprievodov v komických masách, tancovačiek a karnevalov. Ľudia si dopriali. Spievali, hrali, pili, maškrtili, ochutnávali zabíjačkové pokušenia, vyprážali šišky. Jednoducho, každý sa zabával, ako vedel a doprial si všetkého, čo mu srdce i hrdlo ráčilo.
Pochovávanie basy
Posledná fašiangová veselica sa konala v utorok pred Popolcovou stredou. Bola rozlúčkou s hojnosťou a zábavou, a zároveň predzvesťou pôstu. Keďže sa blížilo obdobie skromnosti a všetci už vedeli, čo ich čaká, lúčili sa s veselými dňami symbolicky, pohrebom. Pochovávanie basy je totiž rituálom, pri ktorom sa naozaj prezliekalo za farára, richtára a smútiacich, no a base, ako symbolu zábavy, sa vystrojil smutno komický pohreb.
Popolcová streda a pôst
Popolcová streda bola vždy symbolom pominuteľnosti. Známym krížikom na čelo z popola začal 40 - dňový pôst, ktorý znamenal očistenie od hriechov a neduhov, zbavenie sa zlozvykov či spytovanie svedomia. Bol to čas, kedy sa všetko nachvíľu stíšilo a ľudia sa utiahli viac do seba.
Morena, Morena, za kohos´ umrela
(https://www.raztocno.sk/palenie-moreny.html?idpgall=971313)
Pred príchodom jari sa však bolo potrebné najprv rozlúčiť so zimou. Vyprevádzali ju tradičným zvykom - vynášaním alebo pálením Moreny. Morena bola symbolom zimy a jej zapálenie bolo vyjadrením túžby po konci chladného počasia a studených dní. Na Smrtnú nedeľu, teda 2 týždne pred Veľkou nocou, niesol, obyčajne ženský sprievod, slamenú bábiku na palici. Oblečená bola v ženských šatách so stužkami. Spievali sa rôzne pesničky, recitovali rýmovačky a odriekali povedačky. Morenu vyniesli za dedinu k potoku, vyzliekli jej šaty, zapálili ju a hodili do vody, aby odniesla zimu i všetko zlé so sebou. Takto vyzeralo pálenie moreny.
Už vám to Letečko nesieme, majte sa v tom dome vesele...
(https://slovakia.travel/velka-noc-na-dedine#prettyPhoto[gallery1]/3/)
Na Kvetnú nedeľu prišlo na rad Letečko – prinášanie leta. Mladé dievčatá niesli vŕbové halúzky alebo mladé stromčeky previazané stužkami z domu do domu a prinášali leto. Aj keď to bol pôvodne pohanský zvyk, jeho pečať vidíme aj v kresťanských tradíciách dodnes. Bahniatka ostali neodmysliteľným symbolom Veľkej noci.
Zelený štvrtok
Posledný deň pred Veľkým piatkom, kedy bolo potrebné toho veľa stihnúť. Povymetať všetky kúty a odohnať všetky zlé sily aj pomocou rapkáčov. Nad stajňu tajne urobiť krížik proti strigám, ostrihať a vyviesť dobytok na prvú pašu a stihnúť sejbu. Lebo nasledujúce dni sa zem nesmela hýbať. S úderom zvonov sa ľudia šli poumývať do potoka, aby boli počas celého roka pekní a zdraví.
Veľkonočné sviatky
(https://liptovskydvor.sk/a/velka-noc-na-liptovskom-dvore/)
Pôstne obdobie vrcholilo Bielou sobotou, Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom. Na Bielu sobotu dievčatá maľovali kraslice pre svojho milého. Často sa zdobili červenou farbou, ktorá bola symbolom plodnosti. Počas Veľkonočnej nedele sa ženy zvŕtali najmä v kuchyni, pretože na rad prichádzala hostina po dlhom pôste, ktorá znamenala jarné znovuzrodenie. Veľkonočný pondelok, známy tradičnou kúpačkou a šibačkou, poznáme aj dnes. Tento rituál mal priniesť zdravie, krásu a zažehnať všetko zlé. Chlapci vinšovali a spievali prvý krát od fašiangov. Za svoje úsilie dostali aj výslužku: za pohárik pálenky, niečo dobré pod zub, aj nejaký peniažtek.
Jurské ohne
Jarné zvyky a rituály pokračovali až do Juraja. Na západnom a južnom Slovensku sa často pálili Jurské ohne, ktoré mali vyhnať všetky zlé sily z celého chotára. Zabávala sa pri nich najmä mládež, dievčatá spievali a vili si vence z lúčnych kvetov.
Na ceste Slovenskom môžete nájsť ešte mnoho rázovitých obcí a dediniek, kde sa zvyky a tradície dodržiavajú dodnes. Mládenci i dievčatá, vystrojení v nádherných krojoch, vynášajú Morenu alebo chodia „po kúpačke“. Výnimkou nie sú ani folklórne súbory, vďaka ktorým naša kultúra stále prežíva. Buďme na ňu hrdí, vážme si ju a obdivujme vždy, keď máme možnosť.