Cestovanie v čase za hľadaním zmyslu Vianoc
Viem, že to možno bude znieť ako klišé, ale ja mám rada Vianoce. Teším sa na nich a musím konštatovať, že pre mňa sa naozaj blíži najkrajšie obdobie roka. Som rada, keď je rodina a priatelia spolu, keď hrajú koledy a izby voňajú ihličím či medovníkmi. Keď sa spolu smejeme, keď si urobíme radosť, keď vieme, že k sebe patríme.
Na druhej strane naozaj neznášam, keď sa tento čarovný čas zmení na zhon. Na naháňanie sa za darčekmi, na preteky v nákupných centrách, kto zoženie krajší baliaci papier a roztomilejšie ozdoby. Vyťahovanie sa, kto lepšie farebne zladí vianočný stromček a kto si oblečie vkusnejší outfit. Maratón za zdravými a dokonalými surovinami pre dokonalú večeru.
Preto som sa rozhodla trošku si „zacestovať“ v čase. Obzrieť sa späť a pospomínať si na to, čím by Vianoce naozaj mali byť. Aké boli gazdovské sviatky u mojich prarodičov a čo so socialistických Vianoc ostalo v pamäti mojim rodičom. Myslíte, že ešte stále niečo z ich zvykov a tradícií zachovávame? A hoci inak, stále hľadáme ten istý zmysel? Verím, že áno a spoločne nájdeme inšpiráciu aj do týchto dní.
Hudba, vinše, koledy a priatelia
Myslím, že vianoční koledníci k týmto sviatkom neodmysliteľne patria. Vinšovať sa chodilo už od nepamäti a môj pradedo na koledy a vinšovníkov veľmi rád spomínal. Boli to kamaráti, susedia, známi, dobrí speváci a muzikanti. Prišli, zanôtili, zapriali, zjedli i vypili, no najmä priniesli radosť a dobrú náladu. Neraz ich pradedo prekvapil, keď im pri pohostení a poháriku predniesol vlastnú rýmovačku. Bol tým známy široko ďaleko. Zaželať hojnosť, zdravie a dobrý ďalší rok sa patrilo. A ľudia si to kedysi naozaj dopriali.
O niekoľko rokov neskôr sa objavili „Posedenia pod jedličkou“. Deti si nacvičili pesničkové a recitačné pásma a rodičia sa stretli práve tam. Biele pančušky a biele cvičky, našuchorené sukničky a upravené vlásky. Spomínate si? Hoci sa kresťanský tón Vianoc musel vytratiť, sviatky pokoja a mieru nestratili na svojom čare. Pre deti určite nie. Práve tie svojimi hláskami priali zdravie, šťastie, pokoj a radosť počas nasledujúcich dní.
No a ja? Ja som sa vždy veľmi tešila na vianočný večierok s kolegami v známom rytme. Na vianočné trhy s obohratými koledami a horúcim punčom. Ako mi v zime stúpa para z úst a s červenými lícami si s priateľmi zaprajeme splnenie všetkých prianí. Ako si spoločne povieme „vidíme sa po sviatkoch“. Dnes je doba zase iná.
Vianočný stromček
https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/414757-neberte-nam-vianoce/
Viete si to predstaviť bez neho? Ja nie. Nemusí byť veľký, nemusí byť košatý či mohutný. Môže to byť aj malá jedlička v kvetináči, ktorá sa neskôr vysadí v záhrade. Ale tá vôňa by mi neuveriteľne chýbala.
Kedysi bol stromček vždy skôr menší. Keďže gazdovské príbytky neboli veľké a miesta bolo málo, stromček zvykol byť zavesený na tráme nad stolom. Nezaberal toľko miesta a patrilo mu tradičné, symbolické miesto. Zdobený bol najmä domácimi ozdobami. Orieškami, celými jabĺčkami alebo perníčkami.
Nová doba však priniesla mnoho zmien. Mamka spomína, ako sa pred vyše 50-timi rokmi vymenili tradičné sviečky a prskavky na stromčekoch za elektrické svetielka. Aký to bol veľký boom a o koľko vianočných hasičských zásahov menej.
Neviem koľkí z vás si ešte potrpia na kolekciách či salónkach zavesených priamo na stromčeku, ale za socializmu to bol hlavný nástroj na zdobenie. Viete ako sa vyrábali? Doma a ručne. Kupoval sa hodvábny papier, ktorý sa musel šikovne nastrihať. Najmä tie drobné koncové sukienky, to bolo hotové umenie. Do tohto papiera sa balili domáce karamelky alebo domáce čokoládové cukríky. A kto chcel byť originálny, odkladal si staniol z čokolád počas celého roka. Vyrovnával ho a lisoval a pri zdobení stromčeka víťazoslávne vytiahol. Pripravené salónky ním dozdobil.
Dnes sa predbiehame v módnych trendoch. Tento rok ružový, ďalší rok čisto biely s kvetmi. Na ten ďalší retro. Od anjelských krídel až po pávie perá. Dnes už na stromčeku nájdeme takmer všetko. Ja sa však teším z jedného, že vôňa živého stromčeka ostáva nezmenená a že keď ho dozdobím, ruky si vždy umývam od rovnakej živice.
Štedrovečerný stôl
https://tyzdenvdevinskej.sk/vianocne-tradicie-v-devinskej-novej-vsi-2/
Kedysi to nebolo o krištáľových pohároch, farebne zladenom prestieraní a tanieroch so zlatým okrajom. Dôležité bolo, že bola rodina spolu. Že sa mohli spoločne večer pomodliť a že stôl bol skutočne hojný. Z každého jedla sa odložilo aj zvieratám a po večeri sa im odnieslo do stajne. Všetci vedeli, za ako veľa sú im vďační.
Pod obrus sa dávali mince, aby nasledujúci rok priniesol bohatstvo. Rozkrojilo sa jabĺčko, pomaly a pozorne, aby sa neprerezali jadierka a nik v rodine nebol chorý alebo nemal spory. Vždy sa prestrelo aj jedno miesto navyše, pre náhodného okoloidúceho, lebo počas Štedrého dňa sa nik neodmietol. Na tanieri nechýbali oblátky, med i cesnak. Aby boli všetci zdraví, ale aj aby bol život sladký ako med.
Diskutované roky socializmu priniesli na hojnosť iný pohľad. Zháňalo sa najmä to, čo počas roka bežne nebolo. Banány, na ktoré sa stálo v dlhých radoch, voňavé mandarínky, ktoré sa stávali podpultovým tovarom a zrelý ananás, ktorý pozháňal len málokto. Mamka spomína aj nevábne vyzerajúce kubánske pomaranče. Vo vnútri však neuveriteľne sladučké, ktoré sa používali najmä na odšťavenie.
Niečo z každého ostalo u nás doma dodnes. Štedrú večeru vždy začíname oblátkami, cesnakom a medom. No a na stole nechýba vždy niečo, čo počas roka bežne nemáme. U nás je to kofola. Zdá sa, že milované zlaté prasiatko učarovalo aj nám a na Vianoce si na to vždy spomenieme.
Vianočné cukrovinky
https://www.teraz.sk/slovensko/unikatne-fotky-vianocne-cukrovinky/169418-clanok.html
Koláčiky od výmyslu sveta. Minimálne 15 druhov, dokonalé tvary, neuveriteľné zdobenia, krémy a šľahačky, plnky na pohladenie všetkých zmyslov. Ani to kedysi nebolo bežné.
Pieklo sa, samozrejme, ale hlavne z toho, čo bolo doma. A jednoducho. Na zložité vykrajovanie či zdobenie nebol pri gazdovaní čas. Pamätám si, ako prababka piekla záviny. Makový, orechový, tvarohový, krásne vypečený, voňavý, potretý domácim vajíčkom. A perníčky. Tie sa dávali na stromček a museli vydržať.
A čo zaujímavé priniesli Dubčekove roky v oblasti pečenia? Neverili by ste, ale salko, pravé holandské kakao či varová čokoláda, sa stali fenoménom. Uľahčili domáce pečenie a začali sa vytvárať aj vyberanejšie kúsky. Susedky si ponúkali rôzne druhy koláčikov, vymenili recepty, poradili, kde čo pozháňali. Na chodbe potiahnutej linoleom, kde sa miešali všetky vône.
Dnes sa mi páči, keď sa kamarátky stretnú v jednej kuchyni a pri pohári punču či vareného vínka si upečú niekoľko druhov koláčikov spoločne. Často sú výsledkom aj fantastické parížske rožky, medové rezy, či rumové guľky. Tie si potom pekne rozdelia do krabičiek a odnesú domov. Skvelo spoja príjemné s užitočným.
Darčeky
Keď som sa kedysi dávno pýtala starých rodičov, čo bolo typickým vianočným darčekom, usmiali sa. Dievčatko, pre nás bolo darom zdravie, šťastná rodina a hojnosť na stole. Nedávali si darčeky, veď aj papier bol vzácnosťou a používal sa iba na písanie v škole, nie na balenie darčekov. Aby sa potom potrhal a spálil.
Keď som sa na to pýtala maminy, rozosmiala sa. Spomenula si, že keď bola malá, hneď na Prvý sviatok vianočný utekala s kamoškami na verejné korčuľovanie. Na otvorené klzisko, kde sa stretli všetky sídliskové deti. Klzisko žiarilo novými bundami, svetrami, čiapkami, šálmi, rukavicami či čižmami. To boli vianočné darčeky. Sezónne veci, pretože to sa dalo pozháňať v obchodoch.
Ja si z detstva spomínam na jednu krásnu vec, ktorú praktizujeme stále. Aj keď sme už všetci dospelí. Keď dovečeriame a je čas obdarovať sa, vždy sa odoberieme hľadať padajúcu kométu. Ako deti sme vždy naobliekaní na balkóne, s nadšením na tmavej oblohe hľadali padajúcu hviezdu. A aj keď sme ju nenašli, čaro toho okamihu nám ostalo v očiach až kým sme nešli spať.
Myslím, že Vianoce boli čarovné v každej dobe. Akokoľvek ťažkej, náročnej či hojnej. Ak sa sústredíme na to, čo je dôležité, aký odkaz nám má toto obdobie priniesť a nájdeme ten skutočný zmysel. Prajem vám všetkým, aby ste ho našli a aby ste prežili prekrásne sviatky presne tak, ako sú typickými práve pre vás.