8 najvzácnejších drevených kostolíkov na Slovensku.
Zdá sa mi, že do nášho objavovania slovenských krás by mala pribudnúť už aj nejaká kultúra. Hoci to je v tejto dobe ťažšie, lebo kde-čo je stále zatvorené a vstupy obmedzené. A ja osobne som viac horal ako pamiatkar. Cesta Slovenskom však ponúka jedinečné kultúrne bohatstvo, ktoré by určite nemalo ostať nepovšimnuté.
Keďže pochádzam z historického mesta Kežmarok, ktorý je známy aj vďaka unikátnemu drevenému artikulárnemu kostolíku, akosi mi nedalo a moje kroky tento krát viedli práve k týmto nádherným stavbám. Poďte so mnou objaviť ich skrytú hodnotu.
Drevené chrámy s najvyšším ocenením
(Zdroj: http://www.ttstudio.sk/nejnovejsi/kostol-sv-anny-tatranska-javorina-3389.html, autor: Tomáš Šereda)
Neobvyklé, netradičné, svojské, rôzneho vyznania a staviteľských štýlov. Osobité do takej miery, že sú zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čím získali najvyššiu možnú poctu. Hovorím o ôsmich, veľmi vzácnych drevených kostoloch, ktoré sa nachádzajú v časti tzv. Karpatského oblúka a sú príkladom sakrálnej drevenej architektúry na Slovensku.
Pochádzajú zo 16.-18. storočia a sú zvláštnym spojením niečoho, čo sa v dnešnej modernej dobe zdá nepredstaviteľným. Rôznych vierovyznaní, pretože sú evanjelické, gréckokatolícke i rímskokatolícke. Staviteľských štýlov, pretože majú prvky dvoch veľkých kultúr, latinskej i byzantskej. Navrhnuté európskymi slávnymi architektmi, a pritom postavené iba zo základného materiálu, dreva. Prepájajú krehkosť a pominuteľnosť človeka s pevnosťou a neotrasiteľnosťou viery v Boha, kresťanskú a ľudovú architektúru.
Slovensko bolo kedysi na tieto chrámy a kostolíky bohaté. Na našom území ich stálo bezmála 300, ale zub času sa podpísal na ich osude. Zachovalo sa ich iba 59. Najviac z nich nájdete na severovýchode Slovenska, spolu 42 drevených rusínskych cerkví.
Osem najvzácnejších a najvýnimočnejších sa stalo svetovým kultúrnym dedičstvom spolu s drevenými chrámami z Nórska, Fínska, Poľska, Rumunska, Ruska a Ukrajiny. Sú to dva rímskokatolícke v Tvrdošíne a Hervartove, tri evanjelické artikulárne v Kežmarku, Leštinách a Hronseku a tri gréckokatolícke v Bodružali, Ladomirovej a v Ruskej Bystrej.
Rímskokatolícke kostoly
Spomedzi našich drevených kostolíkov sú rímskokatolícke
najstaršie. Nesú prvky prevažne gotických stavieb a vznikli ako drevené
verzie kamenných chrámov. Kostol sv.
Františka z Assisi v Hervartove
je najstarším a najzachovalejším.
(Zdroj:https://www.severovychod.sk/vylet/dreveny-kostol-hervartov-unesco)
Kostol Všetkých
svätých v Tvrdošíne je
pamiatkou z druhej polovice 15. storočia, no pýši sa najmä barokovým
oltárom zo 17. storočia, kedy bol renesančne upravený. Ako vo väčšine, aj tu sa
oplatí pozrieť „ku hviezdam“, pretože objavíte prekrásne klenbové maľby
a kazetový strop.
(Zdroj: https://slovakia.travel/drevene-kostoliky-svetoveho-dedicstva-unesco)
Evanjelické artikulárne kostoly
Rozšírenie protestantských myšlienok v 17. storočí viedlo aj k stavbám evanjelických chrámov. Za silnejúceho protihabsburského odporu v tom čase boli príkladom veľkej tolerancie v Hornom Uhorsku. Postavené však mohli byť len za prísnych podmienok stanovených v článkoch (artikulách) – odkiaľ pochádza aj ich názov. Stáť mohli len mimo obce, teda za hradbami mesta a dokončené museli byť v priebehu jedného roka. Vchod nesmel viesť priamo z ulice, nemohli mať vežu a museli byť postavené výlučne z dreva bez jediného klinca. Splnenie podmienok bolo v tom čase mimoriadne náročné, aj preto sú mnohé uchvacujúcimi dielami architektúry a tesárskeho majstrovstva.
Kostol sv. Trojice v Kežmarku je vzácny najmä svojim
veľkolepým organom s drevenými píšťalami. Upútajú vás aj nádherné stropné
maľby a nezvyčajné okná. Traduje
sa totiž, že pri stavaní kostola pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe
pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho
tvaru – ako na lodiach.
(zdroj: https://www.kezmarok.sk/dreveny-artikularny-kostol-unesco.html#fgallery--45114-1)
Hlavnou dominantou Dreveného
artikulárneho kostola v Leštinách
je veľká valbová strecha pokrytá drevenými šindľom. Jeho interiér vyniká
pestrofarebnosťou, rôznorodosťou tvarov a motívov. Steny sú nádherne zdobené
kvetinovými maľbami, ale oku neujde ani hlavný barokový oltár a bohato
zdobená kazateľnica.
(Zdroj: https://www.lexikon.sk/dreveny-artikularny-kostol-v-lestinach/)
Pomerne veľký Drevený
artikulárny kostol v Hronseku
stojí v nádhernom prírodnom prostredí. Spolu s kostolom bola
postavená aj drevená zvonica. Kostol má
veľmi zaujímavé 1100 miestne amfiteatrálne sedenie, takže z každého
miesta je vidieť na oltár rovnako dobre.
V tomto prekrásnom chráme sa sobášil aj štúrovský básnik Andrej
Sládkovič.
(Zdroj: https://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/obdivujte-slovensko-vnutri/dreveny-kostol-v-hronseku)
Gréckokatolícke kostoly
Gréckokatolícke chrámy, teda cerkvi, sú stále živým dedičstvom Rusínov a Slovákov na východnom Slovensku. Typické sú svojimi vežami a kupolami cibuľovitého tvaru často doplnené zdobenými krížmi. Ich typické drevené šindľové strechy sa zdanlivo vlnia a splývajú ako hadia koža. Majú charakteristické trojdielne vnútorné členenie, pri ktorom je dominantou bohato a zložito zdobený ikonostas.
Chrám sv. Mikuláša v Bodružali stojí na najvyššom návrší obce. Do výšky sa vypínajú jeho
barokové cibuľové vežičky a kované kríže. Interiér je precízne zdobený, neprehliadnuteľnými
sú predovšetkým ikonostas a oltár, ktoré sú charakteristické pre byzantský
obrad. Areál chrámu obklopuje zrubová ohrada so šindľovou strieškou.
(Zdroj: https://slovakia.travel/bodruzal-chram-sv-mikulasa)
Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej je drevená cerkov, v ktorej areáli stojí aj samostatná zvonica so stĺpovou konštrukciou. Cerkov bola niekoľko krát značne poškodená a zrekonštruovaná. Výnimočnú umeleckú hodnotu má najmä oltár a ikonostas, ktorý je v piatich radoch vyplnený nádhernými drevenými ikonami.
.jpg)){kind=link}
Chrám prenesenia ostatkov sv.
Mikuláša v Ruskej Bystrej je síce drevená
cerkov, no od ostatných sa architektonicky odlišuje. Interiér zaujme rovnako
svojim vzácnym barokovým ikonostasom, no z vonku môžeme pozorovať viacero
odlišností. Stavba je skromnejšia, nie je obohnaná žiadnymi doskami či trámami,
strecha je jednoduchá valbová a nie členitá a vystupujúca kužeľovito
do výšky ako u ostatných.
(Zdroj: https://mapio.net/pic/p-91799783/)
Slovensko má v súvislosti s drevenými kostolíkmi ešte jednu zaujímavosť. V obci Ľutina, v areáli Baziliky minor, môžete nájsť Miniskanzen drevených chrámov. Sú tu umiestnené desiatky modelov drevených kostolíkov v mierke 1:10. Všetky pochádzajú z prešovského regiónu a doplnené sú o niekoľko stavieb z poľského pohraničia. Ak by ste teda nestíhali navštíviť tie reálne, tu nájdete aspoň ich zmenšenú podobu a stručnú históriu pri každom z nich.
Drevené chrámy sú však výnimočné a nádherné práve vďaka svojim veľkolepým interiérom a ten pohľad by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Takže hneď, ako to bude možné, objavte v sebe aj kultúrneho lovca a navštívte svetové dedičstvo na našom malom Slovensku. Verím, že som vám dodala aspoň trochu chuti objavovať.
Viac o UNESCO pamiatkach na Slovensku si môžete prečítať v nasledujúcom článku.